Chce to mať aj dlhšie prsty

Eximbanka reaguje na výhrady podnikateľskej sféry

Žiaľ, napriek rôznym deklaráciám necítime žiadnu proexportnú pomoc, ktorou by súčasná výkonná moc pomáhala väčším či menším exportérom v úsilí preniknúť na svetové trhy. Táto veta v rôznych verziách odznela pri oceňovaní Najlepší exportér roku 2001. Podnikateľská sféra ju adresovala predovšetkým Eximbanke SR. Včera sme kritiku tlmočili guvernérovi Eximbanky SR Ľudomírovi Šlahorovi. Na svoju obranu uviedol, že Eximbanka SR za doterajšie päťročné pôsobenie na Slovensku podporí export v celkovom objeme za 130 mld. Sk vrátane 40 mld. Sk, ktoré si naplánovala na tento rok, vlani to bolo 36,4 mld. Sk. Z toho financovaním úverových a záručných aktivít pomohla vyviezť tovar za 23,1 mld. Sk a poisťovacími projektmi

„mala prsty“

vo vývoze za 13,3 mld. Sk. „Vytvorili sa predpoklady, že v tomto roku dosiahne celkový objem exportu pomocou Eximbanky 42 mld. Sk. V prípade malých a stredných podnikateľských subjektov to vlani bolo 800 mil. Sk, na tento rok to odhadujeme na 1 až 1,2 mld. Sk," zareagoval na výhrady podnikateľskej sféry Ľ. Šlahor. Podľa neho je to porovnateľné aj s podobnými inštitúciami v zahraničí, aj pokiaľ ide o celkový podiel na podpore exportu. Vo svete sa to pohybuje od 2 % (USA) do 6 % (Rakúsko) z celkového vývozu krajiny. Pokiaľ ide o úrokové sadzby, viceguvernér Eximbanky SR Michal Borgula priznal, že museli držať krok s celkovým poklesom v komerčných bankách a prešli z 8,8 % na terajších 5 %. Medziročné výnosy klesli na 94,7 %. Zjednodušene povedané Eximbanka využíva svoje možnosti a finančné prostriedky na podporu exportu len na 94,7 %. Pre lepšiu predstavu, či je to

veľa alebo málo,

viceprezident Eximbanky Ladislav Balko pripomenul, že po privatizácii bankového sektora, keď na domácom trhu dominujú bankové domy s majoritnou účasťou zahraničnej inštitúcie, sme svedkami nadbytku likvidity nad samotnými aktívami banky. Percento využiteľnosti vlastných zdrojov sa v bankách pohybuje od 11 až do 62 %. Manažéri bánk však smutne konštatujú, že momentálne na Slovensku nastala situácia, keď im chýba funkčný akciový trh, kde by mohli banky priamo umiestniť voľné zdroje, aby sa tak mohli stať priamymi akcionármi aj v reštrukturalizovaných podnikoch a mohli sa priamo spolupodieľať na financovaní ozdravných projektov. Avšak v praxi sa to tak v požadovane miere nedeje, čo podnikateľská sféra pociťuje na vlastnej koži. Pre guvernéra Ľ. Šlahora je to výzva ísť s exportérmi do priamych vzťahov. V prípade malých a stredných podnikateľov by malo

ísť o projekty

na báze zmenkových úverov. Od apríla 2002 pracuje pobočka Eximbanky v Prešove, ktorá by ročne chcela podporiť export podnikov vo východoslovenskom regióne v rozsahu od 25 do 30 mld. Sk. Podobnú pobočku majú otvoriť v Žiline alebo v Banskej Bystrici. Pokiaľ ide o zásadné riešenie, Ľ. Šlahor ho vidí v čiastočnej privatizácii niektorých aktivít. Pointa myšlienky spočíva vo vytvorení stopercentnej dcérskej spoločnosti a na ňu by prešli niektoré z trinástich druhov poistenia Eximbanky, ktoré jej neumožňuje vykonávať súčasná legislatíva. Predstavenstvo SOPK schválilo 28. marca materiál Politické a národohospodárske súvislosti vývoja zahraničného obchodu SR. Konštatuje sa v ňom, že sa musí zvýšiť kapitálová vybavenosť Eximbanky tak, aby z terajšieho 5,5 % pokrytia objemu exportu dosiahla 10 %. Na to je potrebné novelizovať zákon o Eximbanke SR s rozšírením jej pôsobnosti aj na poisťovanie zík všeobecne, a nielen na poisťovanie vývozných úverov, ale aj na rozšírenie financovania vývozných úverov o priame financovanie, ktoré nebude vyžadovať spoluúčasť komerčných bánk.

Tibor Bucha