Európania sa obávajú rozšírenia

Vstup Slovenska do únie si želá 40 percent jej obyvateľov, 38 je proti

Brusel(TASR) - Prijatie Slovenska do Európskej únie si želá 40 percent jej obyvateľov, naopak proti je 38 percent. Najobľúbenejšími kandidátskymi krajinami v EÚ sú Malta, Maďarsko a Poľsko. Vyplýva to z nového prieskumu Eurobarometer, ktorý včera v Bruseli zverejnila Európska komisia. Slovensko je v rebríčku obľúbenosti spomedzi 13 kandidátskych krajín šieste, rovnako ako po minulé roky. Najviac si jeho vstup želajú Švédi (68 za, 19 proti), Gréci (60:24) a Dáni (59:31). Naopak najmenej Slovákov podporujú Francúzi (25:56), Briti (34:35) a Rakúšania (37:51).

Francúzske nie

Ani ostatné kandidátske krajiny však v týchto štátoch neobstáli lepšie. Napríklad vo Francúzsku žiadneho kandidáta nepodporuje viac ľudí, ako je proti jeho prijatiu. Najobľúbenejšími kandidátskymi krajinami sú pre obyvateľov EÚ už tradične Malta (51:28), Maďarsko (50:30), Poľsko (47:34), Cyprus (46:33) a Česká republika (45:34). Nasleduje Slovensko a za ním sa umiestnilo Estónsko, Lotyšsko, Litva, Bulharsko, Slovinsko, Rumunsko a Turecko.

Rovnako ako v minulých prieskumoch Eurobarometra sa paradoxne veľmi nízkej podpore teší prosperujúce a na vstup do EÚ veľmi dobre pripravené Slovinsko - jeho prijatie si želá len 37 percent opýtaných, proti je 40 percent.

Príčiny strachu

Hoci jasná väčšina súčasných obyvateľov EÚ si uvedomuje, že východné rozšírenie posilní jej postavenie vo svete a prospeje mieru a stabilite, mnohí sa obávajú vyššej nezamestnanosti, finančných dôsledkov prijatia nových krajín či zložitejšieho rozhodovania. Až 68 percent obyvateľov EÚ súhlasí s tvrdením, že rozšírenie posilní postavenie únie vo svete. Posilnenie mieru a stability na kontinente očakáva 59 percent.

Takmer polovica respondentov však zároveň predpokladá, že prijatie nových členov finančne zaťaží ich krajiny. Toho sa najviac obávajú Dáni, Holanďania, Fíni či Rakúšania - teda ľudia z krajín, ktoré platia do rozpočtu EÚ viac, ako z neho dostávajú. Obyvatelia štátov ako Portugalsko, Španielsko či Grécko, ktoré sú najväčšími prijímateľmi rozvojovej pomoci v EÚ, sa zasa boja, že po rozšírení o časť tejto pomoci prídu. Myslí si to až 48 percent obyvateľov únie. S poskytovaním predvstupovej pomoci kandidátom (programy PHARE, ISPA, SAPARD) súhlasí len 32 percent ľudí, proti je 50 percent.

Nezamestnanosť

Ľudia sa obávajú tiež vyššej nezamestnanosti po rozšírení - myslí si to 38 percent ľudí, nesúhlasí 41 percent. Zložitejšie rozhodovanie na európskej úrovni po rozšírení očakáva 66 percent ľudí, aj preto si 56 percent myslí, že inštitúcie EÚ by sa mali pred rozšírením reformovať. Väčšie kultúrne bohatstvo prinesie rozšírenie únii podľa 64 percent jej súčasných obyvateľov.