Erupcie z korupcie?

Vicepremiér Ivan Mikloš je vo vládnom kabinete zodpovedný za rozhodujúce ekonomické otázky, ale aj za realizáciu vládneho programu boja proti korupcii. Neraz sa však zdá, že ho netrápi ani prehlbovanie deficitu zahraničného obchodu, nevýkonná ekonomika a zrejme ani narastajúca korupcia. Pre Slovensko by bolo najlepšie, keby zutekal z riadenia našej ekonomiky ako celku. Tak ako sa Ivan Mikloš rýchlo zbavil zodpovednosti z nezvládnutej reformy verejnej správy, po štyroch rokoch je viac ako zrejmé, že sa mu vymyká z rúk aj vládny program boja proti korupcii. Pritom si ho súčasná vláda stanovila ako jednu z priorít v programovom vyhlásení. Neschopnosť vlády vyletieť z korupčného hniezda a predísť blamáži pri záverečnom účtovaní uplynulého volebného obdobia, nepriamo pripustil aj riaditeľ Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Ján Mojžiš. Tento týždeň v pondelok poukázal na zvýšenú potrebu NBÚ eliminovať riziká korupcie. Dnes dokonca čoraz hlasnejšie počuť upozornenia aj zvonku, že tento neduh môže byť tým povestným kameňom, o ktorý sa môžeme potknúť na ceste do európskych štruktúr. Doteraz to bola srdcová záležitosť vlády. Že by chcela preniesť pozornosť na NBÚ, aby sa sama vytratila v tichosti z bojiska?

Národný program boja proti korupcii schválila vláda ešte 21. júna 2000. Definuje korupčné správanie ako také, pri ktorom sa niekto zachová nepoctivo pri plnení zverených úloh vyplývajúcich z jeho postavenia. Podpredseda vlády zodpovedný za boj proti korupcii Ivan Mikloš od začiatku formálne správne deklaruje, že toto úsilie môže byť účinné len vtedy, ak mu bude predchádzať identifikácia príčin. Na prvé miesto radí zlyhanie trhu a regulačné zásahy verejnej správy. Existencia monopolu (či už prirodzeného, akým je napríklad distribúcia elektriny alebo informačného) vytvára priestor na korupciu. Čím je podiel štátu na majetku podnikateľských subjektov na trhu menší, tým je priestor na korupciu obmedzenejší. Súkromní majitelia budú totiž legitímne motivovaní vlastným prospechom. To na jednej strane umožňuje vicepremiérovi zdôvodniť, prečo chce Slovenské elektrárne sprivatizovať ešte do jesenných volieb, zároveň vysvetľuje, prečo aj súčasná vláda tak naliehavo nasadzovala do všetkých orgánov svojich ľudí.

Pod uhladené formulácie vybrané zo spomínaného národného programu sa totiž dá v praxi schovať prakticky všetko. Generálny riaditeľ spoločnosti Slovpump Trade Závadka nad Hronom Pavel Vilem však názorne deklaruje, že v každodennej praxi to celé vyzerá úplne ináč. Podal námietky proti verejnej súťaži na dodávky čerpadiel a náhradných dielcov na opravy čerpadiel pre potreby odštepných závodov Slovenských elektrární. Neuspeli vo verejnej súťaži napriek tomu, že ide o slovenského výrobcu, ktorý ponúkol 14 258 položiek (ďalšie dva subjekty ponúkali iba 185 položiek). Výber považuje za zmanipulovaný a dodal, že aj tu platí staré známe: ryba smrdí od hlavy. Hoci podal námietku na Úrad pre verejné obstarávanie, nemá veľké oči. Centrálna nervová sústava tejto chobotnice pracuje spoľahlivo. Ako pre Hd povedal P. Vilem, vie dokázať, že podpredseda spomínaného úradu by mal ťahať jedným smerom s úradom vlády, ktorý má zase svojich ľudí v dozorných orgánoch Slovenských elektrární, a tí vraj už vedia v pravý čas do procesu vstúpiť. Záujmy štátu v podobných prípadoch idú bokom. Tohto pocitu sa P. Vilem nedokázal zbaviť ani po osobnej návšteve na Úrade vlády SR, kde mal možnosť hovoriť s riaditeľom kancelárie vicepremiéra pre ekonomiku Gunterom Furínom a Miklošovým poradcom Vladimírom Tvaroškom. Stretnutie sa skončilo bez jasného stanoviska, bez bodky. Manažér sa musí pýtať prečo?

Na spiatočnej ceste z Bratislavy do Závadky nad Hronom si generálny riaditeľ P. Vilem mohol aspoň čítať z národného programu boja proti korupcii: „Vo väzbe na hospodárenie štátnych podnikov, podnikov s rozhodujúcim vplyvom štátu alebo obce je potrebné upraviť legislatívu tak, aby všetky tieto subjekty boli povinné postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Osobná zodpovednosť členov predstavenstiev, dozorných rád, delegovaných zastupovať záujmy štátu v týchto organizáciách, musí byť zakotvená. Preto je dodatočné zverejňovanie ich mien - najmä pri odsúhlasení podmienok veľkých tendrov, dôležitým faktorom transparentnosti. Obsadzovanie týchto pozícii sa musí uskutočňovať na základe výberových konaní podľa odbornosti, bez ohľadu na politickú príslušnosť, príbuzenské a priateľské väzby.“ Medzi realitou a vládnym papierom je však čoraz dusnejšie. A v takomto prostredí je od korupcie k politickej erupcii doslova na skok. V astronómii sprevádza tento proces krátke žiarenie Slnka alebo hviezdy. Aj autori národného programu boja proti korupcii na chvíľu zažiarili...

Tibor Bucha