Jospinova veľkosť v prehre

Nie každý politik nájde odvahu pozrieť voličovi do očí

Keď zistil, ako sa skončilo prvé kolo prezidentských volieb, Lionel Jospin neváhal. „Po 5. máji odchádzam z politiky,“ vyhlásil nekompromisne. A nemusel. Mohol sa začať vyhovárať na nezodpovedných voličov. Je predsa jasné, že keby ľavicovo zmýšľajúci občania tušili, ako to dopadne, všetko by sa skončilo inak. Ibaže títo boli presvedčení o veľkom volebnom finále Chirac - Jospin, takže prvé kolo brali ako zbytočnú formalitu, ktorá sa zaobíde aj bez ich účasti. Po zverejnení výsledkov sa síce vybrali na námestia protestovať proti fašizmu a pravicovému extrémizmu, no vtedy už bolo neskoro.

Mohol francúzsky premiér po volebnom stroskotaní začať rozprávať o úspechoch svojej vlády. Faktom totiž je, že sa mu podarilo znížiť nezamestnanosť, ako aj to, že kontroverzné zavedenie 35-hodinového pracovného týždňa vôbec nebolo fiaskom, ako to predpovedali viacerí pravicoví odborníci. Dokonca ani ekonomika v časoch celosvetových turbulencií nezaznamenávala najhoršie výkony. Pritom Jospinova vláda pôsobila v zložitej situácii dvojvládia s pravicovým prezidentom. Koniec koncov šance ľavice vyhrať v júnových parlamentných voľbách sú stále veľmi vysoké.

Lionel Jospin tiež mohol prísť so srdcervúcim prejavom, že v týchto ťažkých časoch pre piatu republiku, keď extrémistické sily ohrozujú občiansku spoločnosť a demokraciu, cíti potrebu vložiť celého seba do boja za záchranu základných hodnôt.

Jospin nič z toho neurobil a v tom je jeho veľkosť. Lebo na svete je naozaj veľmi veľa volieb. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko, len na Slovensku hlasujeme skoro každý rok. V roku 1998 to boli parlamentné voľby, potom prezidentské, rok na to referendum o predčasných voľbách, potom VÚC, teraz zasa parlament. No a vo všetkých týchto voľbách býva mnoho porazených. No len málo politikov nájde v sebe odvahu pozrieť sa voličovi do očí a vyvodiť z prehry dôsledky.

Rastislav Boldocký