Aj do jednej jamy padneme

Prepojenie z peňazí Európskej únie na odstavenie V-1

„„Vybudovanie elektrizačného prepojenia medzi SR a Rakúskom brzdil niekoľko rokov postoj rakúskej strany. Tá s argumentmi, že nebude podporovať dovoz elektrickej energie vyrobenej v jadrových elektrárňach, bola vytrvalo proti. A tak viaceré rokovania iniciované predstaviteľmi Slovenských elektrární sa skončili neúspechom. Ak SE chceli elektrinu dovážať alebo vyvážať do zahraničia, museli využiť prepojenie s Českom alebo Maďarskom. A platiť poplatky. Z informácií, ktoré zazneli aj po stretnutí dolnorakúskeho premiéra Erwin Prölla s členmi slovenskej vlády, však vyplynulo, že Rakúsko zmenilo postoj. Vybudovanie elektrizačného prepojenia sa rozbieha. No ústupok rakúskej strany nie je nezištný. Skôr naopak, zdanlivý úspech zo získania jej súhlasu sprevádza viacero paradoxov. Hoci sa krajina našich susedov hrdí tým, že vysoké percento elektrickej energie vyrába vo vodných elektrárňach a preferuje ďalšie alternatívne zdroje, predsa len závislosť od stavu vodnej hladiny má svoje plusy aj mínusy. Preto Rakúsko približne pol roka elektrinu vyváža (v čase, keď sa topia ľady) a pol roka je závislé od dovozu. Keďže SE a najnovšie Slovenská elektrizačná prenosová sústava, ktorá vznikla reštrukturalizáciou SE, sú podobne ako Rakúsko členom UCTE (Združenia prevádzkovateľov pre koordináciu prenosu elektrickej energie), prenosové a tranzitné poplatky tvoria relatívne malý podiel z ceny za elektrinu. Napriek priaznivej výške premenlivých nákladov je predsa len vybudovanie prepojky jednoduchšia a efektívnejšia cesta, ale... Ale nemožno si zakrývať oči pred faktom, že najmä tlak Rakúska sa podpísal pod rozhodnutie o predčasnom odstavení Jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Pritom práve elektrina z V-1 je jednou z najlacnejších a najspoľahlivejších. Vlani vyprodukovala takmer dvadsať percent všetkej elektriny vyrobenej v SR. A tak argumenty o tom, že negatívne dôsledky z jej odstavenia na ekonomiku SE i hospodárstvo SR budú neporovnateľne vyššie ako prínosy z vybudovania prepojky, majú racionálne jadro. Navyše z dobre informovaných zdrojov sme sa dozvedeli, že vybudovanie prepojky by sa malo financovať z prostriedkov, ktoré prostredníctvom EBOR poskytne Slovensku EÚ na eliminovanie dôsledkov predčasného odstavenia elektrárne V-1. Ak sa tieto informácie potvrdia, odpoveď na otázku, komu je v konečnom dôsledku určená toľko proklamovaná pomoc z EÚ, je určite aj laikom jasná. Škoda len, že kompetentným nie je jasný (alebo sa len tak tvária?) dosah ich rozhodnutí. Či už ide o situáciu, v akej sa ocitnú SE nielen po predčasnom odstavení V-1, ale najmä po zrealizovaní zvoleného postupu privatizácie elektroenergetiky (najskôr distribúcia, potom zdroje) v súvislosti s avizovaným postupným otváraním sa trhu s elektrinou aj smerom do zahraničia.

Zdena Rabayová