Kde sme a čo chceme (13)

Štát nie sú iba vyvolení + foto Eduard Kukan

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

E. Kukan: Slovensko očakáva od pražského summitu pozvanie za člena Severoatlantickej aliancie. Je to ambícia primeraná významu summitu pre budúcnosť Slovenska a jeho občanov, ako aj úsiliu, ktorý sme na splnenie tohto cieľa vynaložili. Veľmi dobre si totiž uvedomujeme, že príležitosť, akou je pre Slovenskú republiku pražský summit, sa už v budúcnosti zopakovať nemusí. Vstupom do NATO sa Slovensko stane súčasťou rodiny najvyspelejších demokratických krajín sveta, ktoré si vzájomne garantujú ochranu slobody, nezávislosti a spoločne vyznávaných hodnôt. Silnejšie vyjadrenie dôvery a presvedčenia o pozitívnej perspektíve vývoja krajiny pre Slovensko neexistuje. Preto plne chápeme, že rozhodnutie o pozvaní je podmienené dôveryhodnosťou kandidáta. Som pevne presvedčený, že Slovensko i túto výzvu úspešne zvládne. Zodpovednosť pred pražským summitom je o to väčšia, že už jedenkrát Slovensko ponúknutú šancu nevyužilo. Pritom nejde iba o úspech tejto vlády, ale je to úspech celej krajiny.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

E. Kukan: Integrácia do euroatlantických štruktúr je z hľadiska presadzovania záujmov Slovenska najdôležitejšou úlohou v tomto období. Ak sa chceme dostať do EÚ, musíme splniť stanovené kritériá. V procese prípravy ťažko preferovať jednu oblasť pred druhou. Musíme uzavrieť všetky rokovacie kapitoly. Niektoré sú z hľadiska nárokov na zdroje Slovenska náročnejšie ako iné, avšak ani v tej najľahšej kapitole si nemôžeme dovoliť „poľaviť“. Stačí neuzavrieť čo len jednu kapitolu a naše viacročné úsilie vyjde nazmar. Musíme preto v príprave na členstvo v EÚ venovať pozornosť aj detailom.

Na druhej strane, ak sa zamýšľame nad tým, prečo chceme ísť do únie alebo ako to bude po našom vstupe, môžeme sa na veci pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Môžeme si všimnúť to, že budeme mať lepšie východiská na získavanie ekonomických zdrojov, môžeme sa zamerať na ľahší prístup na zahraničné trhy alebo sa sústrediť na to, že nebudeme izolovaní. Niektoré motivačné faktory našej integrácie sa dajú ekonomicky vyčísliť, iné je však ťažšie kvantifikovať. Ak teda chceme povedať čo je z pohľadu integrácie Slovenska najdôležitejšie, musíme vidieť, že tu ide o mozaiku práv a záväzkov, ktoré je ťažko jednotlivo vyhodnocovať. Celkovo však možno povedať, že budeme spolu s našimi priateľmi v jednom veľkom, silnom a úspešnom celku, ktorý sa po dlhé roky osvedčil v praxi. A pre Slovensko to znamená, že „byť tam“ znamená lepšiu perspektívu pre krajinu ako „ostať vonku“.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

E. Kukan: Tento rok je predovšetkým rokom finišovania a bilancovania. Za posledné viac ako tri roky sa nám v zahraničnopolitickej oblasti podarilo dať Slovensku jasné, pevné a nespochybniteľné smerovanie. Boli sme prijatí do OECD, v krátkom čase sme dobehli vedúce kandidátske krajiny usilujúce sa o vstup do Európskej únie, niektoré sme dokonca predbehli, a dnes patríme medzi popredných kandidátov na členstvo v Severoatlantickej aliancii. Samozrejme, tento výrazný pokrok by nebol možný bez kvalitnej a efektívnej slovenskej zahraničnej služby, ktorú sa nám podarilo v poslednom období dobudovať, stabilizovať a obohatiť o nové skúsenosti a prax. Moji kolegovia a spolupracovníci odviedli veľký kus práce, ktorú oceňujú aj naši partneri v zahraničí.

Koncom roka nás čakajú dva dôležité míľniky. Prvým je summit NATO v Prahe, druhým ukončenie prístupových rokovaní, čo vytvorí základné podmienky na vstup SR do EÚ. Slovensko má dnes všetky predpoklady, aby v oboch prípadoch uspelo a bolo prizvané za člena NATO aj EÚ. Verím, že slovenský volič sa v jesenných voľbách rozhodne pre pokračovanie v nastúpenej ceste a na Slovensku sa vytvorí vláda, ktorá bude dôveryhodná pre našich partnerov z krajín NATO a EÚ. Budem nesmierne rád, ak budem môcť v takejto vláde pôsobiť a naďalej zastávať post ministra zahraničných vecí. Bolo by pre mňa veľkou odmenou dotiahnuť už začatú prácu do úspešného konca.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

E. Kukan: Myslím si, že mi neprináleží komplexne hodnotiť našu ekonomickú realitu. Podľa môjho názoru však možno za pozitívne označiť upevnenie vnútornej rovnováhy a dosiahnutie celkovej stabilizácie makroekonomického prostredia v slovenskom hospodárstve. Zaznamenaný rast v predchádzajúcom roku signalizuje oživovanie našej ekonomiky. V bankovom sektore došlo k ozdraveniu a reálnemu zníženiu úrokových sadzieb pre podnikateľov, čo je jedným z predpokladov dynamickejšieho rozvoja podnikateľských aktivít. Naopak, za značne znepokojujúci vývoj pokladám prehlbovanie vonkajšej ekonomickej nerovnováhy v podobe deficitu bežného účtu platobnej bilancie a výšky zahraničného dlhu. Z krátkodobého hľadiska môže byť tento problém riešený priamymi zahraničnými investíciami a príjmami z privatizácie. Domnievam sa však, že už dnes je potrebné vážne uvažovať nad potenciálnymi možnosťami jeho zníženia. Za znepokojujúci moment pokladám pretrvávajúcu vysokú mieru nezamestnanosti, ktorú sa napriek opatreniam vlády nedarí znížiť na prijateľnú úroveň. Aj tu by sa mohol pozitívne prejaviť zvýšený prílev priamych zahraničných investícií, ktorý je priamo úmerný makroekonomickej a politickej stabilite krajiny. Túto stabilitu môže zabezpečiť len naše perspektívne začlenenie sa do euroatlantických štruktúr, ktoré nielen z tohto dôvodu zostáva našou zahraničnopolitickou prioritou.

Čo sa týka celospoločenských otázok, pokladám za nesmierne dôležité vyhnúť sa akejsi depresívnej nálade, ktorá sa pravidelne v týchto končinách objavuje a dokáže veľmi účinne rozleptávať tvorivý potenciál. Slovensko by si malo výraznejšie uvedomovať svoje prednosti a kvality, pestovať pocity zdravej a oprávnenej hrdosti v spojení s individuálnou zodpovednosťou, a to aj napriek pretrvávajúcim ťažkostiam o občasným zlyhaniam. Za osobitne znepokojujúcu pokladám pokračujúcu túžbu po odchode mladých a kvalifikovaných ľudí zo Slovenska ako prijateľného spôsobu sebarealizácie a zabezpečovania si existencie. Vnímam to ako signál pre štátnu reprezentáciu, aby jasne a natrvalo definovala základné princípy a idey, z ktorých tento štát vychádza a na ktoré nadväzuje a na základe ktorých vznikol a bude sa ďalej vyvíjať. Zdravý vývoj modernej demokratickej spoločnosti si vyžaduje, aby občania boli presvedčení, že tento štát je nás všetkých a nie iba akýmsi „súkromným podnikom“ pre pár vyvolených.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku novej SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

E. Kukan: Veľkou nevýhodou Slovenska bolo omeškanie sa v euroatlantickom integračnom procese v dôsledku neakceptovateľnosti predchádzajúcej vlády, dôsledky čoho pociťujeme stále vo vnútropolitickom, ako i zahraničnopolitickom vývoji. Na rozdiel od našich susedov z Vyšehradskej štvorky - Česka, Maďarska a Poľska - sme nedostali pozvánku do NATO spolu s nimi. Okrem bezpečnostno-politických dosahov má táto skutočnosť aj ekonomické dôsledky. Slovensko v porovnaní so svojimi susedmi zaznamenáva oveľa menší prílev zahraničných investícií. Členstvo v NATO je preto dôležité aj z hľadiska dosiahnutia hospodárskej stabilizácie a prosperity našej krajiny. Všeobecne povedané, od roku 1998 sme museli všetci vynaložiť veľké úsilie, aby sme rýchlo dobehli našich susedov v euroatlantickom integračnom procese a opäť získali stratenú dôveru partnerov z NATO a EÚ. Toto zdržanie nás stálo veľa času a energie. Ako sa však hovorí, všetko zlé je aj na niečo dobré. Aby sme obnovili demokratické a právne fungovanie našej spoločnosti, Slovensko vyvinulo nesmierne silný a schopný tretí sektor. Mimovládne organizácie dnes zohrávajú dôležitú úlohu v uskutočňovaní demokratizačných premien aj v iných postkomunistických krajinách. Veľkú prácu odviedli práve v bývalej Juhoslávii, kde významne prispeli k obnoveniu demokracie a právneho štátu.

Slovensko nemá žiadne otvorené, nevyrovnané alebo problematické otázky vo vzťahu k svojim susedom alebo iným krajinám Európy, hoci sme v poslednom období zaznamenali pokusy o vyvolávanie starých duchov minulosti. Tie však nikomu neprospievajú. Po desiatich rokoch sme dokázali, že Slovensko je životaschopný štát, ktorý má všetky predpoklady pre úspešnú, bezpečnú a prosperujúcu existenciu. Občania SR si však musia jasne uvedomiť, že svoj osud majú predovšetkým vo vlastných rukách. Od postoja každého jednotlivca bude závisieť, akým smerom sa bude Slovensko ako celok ďalej uberať.