Má to na svedomí Svätopluk?

Slovenskej ľavici by vraj nepomohlo ani sekundové lepidlo

Na výročnom sneme Združenia miest a obcí Slovenska nemohol primátor Trenčianskych Teplíc Peter Modranský povedať všetko, čo chcel. Nebol dostatok priestoru pre časové obmedzenie jednotlivých vystúpení. Napriek tomu si vyslúžil vari najväčší aplauz a zlepšil aj náladu delegátom. Zaujal najmä úprimnosťou, jeho vystúpenie bolo o živote. Navrhol, aby sa počas takýchto reprezentatívnych rokovaní vyvolala konfrontácia názorov medzi predstaviteľmi vlády a „richtármi“. Kabinetu odkázal, aby si počas snemu urobil „deň otvorených dverí“, nech starostovia môžu s ministrami aj individuálne hovoriť. Nasledoval výrok o nežmolení čiapok a nepozeraní sa do zeme. „Prídeme na ministerstvo, pozeráme do zeme, či nás Jeho blahorodie prijme... Prosím vás, veď je to úplne naopak. Robíte to aj vy tak? Ja to tak robím (priznal sa). Keby som sa nebál toho, čo postretlo R. Fica, tak by som tam aj fľašu priniesol...“ Podľa P. Modranského samospráva drží „slovenský Titanic nad vodou“, hoci jej „vypli prúd k čerpadlám“. Keby ľudí neupokojovali, „keby sme nevytvárali v komunálnej sfére pokoj a mier za cenu neuveriteľných problémov, tento štát by sa zmenil na Argentínu. Takže nech si nás vážia, ale nie verbálne! My chceme skutočnú spoluprácu, a to, aby nás niekto aj akceptoval“. Potom sa primátor vrátil do histórie. „Chybu spravil Svätopluk, že tie prúty len zviazal. Lebo čo je zviazané, dá sa rýchlo rozviazať. Keby bol použil sekundové lepidlo, boli by Slováci držali pokope. To platí od veľkej politiky

až po lazy

pri Detve.” Suchú nitku nenechal ani na príprave legislatívy. Keď dostane samospráva na pripomienkovanie zákon, ktorý má s prílohami desiatky, ba aj stovky strán a prevezme ho v piatok, nič sa nemení na tom, že v pondelok ráno treba byť už v Bratislave na konzultáciách. Pripomenul, že takto sa to robí stále.

„Mali sme zákon o regionálnom rozvoji, ale zabudli v ňom na mestá a obce. Veď to sú neuveriteľné veci,“ komentoval realitu primátor. „Tragédia je, keď máte hlúpu vec obhajovať pred občanom,“ dodal. Cez prestávku v rokovaní nás primátor, ktorý je vo funkcii ôsmy rok a v ďalších voľbách už nemieni kandidovať, vyhľadal a mohli sme mu dať, takpovediac doplňujúce otázky. „Nemôžem sa porovnávať so žiadnym veľvyslancom čo do rangu, ale ako človek áno. Keď diplomat reaguje ako človek, tak je mi vítaný, ak naduto, je pre mňa stratený,“ začal náš rozhovor. „Doteraz som vždy stretol veľmi serióznych ľudí, ktorí si vážia náš národ ako kultúrnych ľudí, ale našou chybou je, že sa deklarujeme za akýchsi menejcenných.“ Za príkladné vzťahy na „vysoko hmatateľnej úrovni“ označil kontakty s bývalou veľvyslankyňou Rakúskej republiky v SR Gabriele Matzner-Holzerovou, ktorá je teraz v Tunisku a s ktorou si aj zatelefonuje. „Sľúbila, že nás príležitostne navštívi. Mali sme

brilantné vzťahy

a je mi ľúto, že odišla, pretože milovala Slovensko. Dokázala to aj konkrétne, veď napísala o Slovensku perfektnú knihu. My sme u nás usporiadali aj výstavu jej obrazov. Mala krásnu vernisáž.“

Neboli to len diplomatické gestá, bol v tom aj kus tej „vašej človečiny“?

- Človečina v tom musela byť, lebo veľvyslankyni na mne môže záležať ako na vlaňajšom snehu. Veď ja som obyčajný, starý človek.

Ako vnímate našu diplomaciu?

- Som sklamaný tým, že Slovensko nevieme predať. A keď ho predáme, tak pod cenu. V zahraničí máme napríklad slovenské inštitúty. Z jedného nám písali, že nemajú prospekty, aby sme im ako mesto pomohli. Zistili sme, že vybavenosť tohto inštitútu propagačným materiálom vlastne nebola žiadna. Výsledkom však je, že dnes (17. apríla) ideme do toho mesta prezentovať Trenčianske Teplice. Ako mesto máme veľmi dobré vzťahy s mnohými diplomatickými zahraničnými misiami na Slovensku.

Počul som aj o zahraničných sponzoroch...

- Staráme sa aj o cirkevné záležitosti, hoci to nie je našou úlohou, ale my to robíme, lebo ide o našich občanov. Z USA sme dostali od sponzora 12-tisíc USD na rekonštrukciu starého židovského cintorína, čo je exkluzívna, nie bežná vec. V máji nám ten istý sponzor dá v prepočte dva a pol milióna korún na rekonštrukciu rímskokatolíckej fary.

Čo je podľa vás hlavným problémom reformy verejnej správy?

- Sú to peniaze. Túto reformu nepovažujem za dobrú snahu vlády. Veľmi surovo a tvrdo to hovorím. Z veľkej časti, a to budem gavalier, preto nepoviem, že na sto percent ju považujem za zbavenie sa povinností vlády, na ktoré už nemá. Slovo „kompetencie“ je príliš okrídlené. Surovo povedané, sú to len úlohy, o ktorých aj minister školstva vie, že nie je možné, aby sme ich zvládli z finančných dôvodov.

Pretože primátor nie je v žiadnej politickej strane, ale v minulosti bol sociálnym demokratom, spýtali sme sa ho, aký má názor na osud ľavice na Slovensku.

- Súčasný problém ľavice u nás nie je nič mimoriadne. Je to len slovenský syndróm prenesený do politiky. Tu treba pripomenúť Svätopluka a jeho tri prúty. Občan si neuvedomuje rozdiel medzi ľavicou a pravicou. Čudujem sa aj európskym štruktúram, že sú ochotné z takejto malej krajiny prijať hoci aj päť rovnakých subjektov do svojich internacionálnych politických organizácií, čo je podľa mňa tragické.

Pomohlo by slovenskej ľavici do volieb nejaké politické sekundové lepidlo?

- Ľavica má minimálnu šancu, pokiaľ nebude robiť pre občana viditeľnú ľavicovú politiku. Nevidím však najmenšiu snahu integrovať sa, a to je, žiaľ, smrť slovenskej ľavice.

Vladimír Turanský