Hospodársky denník
USD46,936 Sk
EUR41,754 Sk
CHF28,472 Sk
CZK1,381 Sk
  Štvrtok  25.Apríla 2002

Dividendy splatné do 60 dní

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/ 6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Dcérska spoločnosť má v pláne na finančný rok 2002 získanie pôžičky od svojej zahraničnej materskej spoločnosti. Aké sú podmienky uznania úrokov do daňových nákladov v roku 2002?

- Bolo novelizované znenie § 25 ods. 1 písm. w) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 561/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2002. Pracovne je toto ustanovenie zákona v praxi tiež označované ako „zákaz nízkej kapitalizácie“. Ide o situáciu, keď ovládajúca spoločnosť financuje ovládanú spoločnosť formou „dlhu“, teda poskytnutím úveru alebo pôžičky. Z hľadiska daňových záujmov štátu, je pre štát výhodnejšie motivovať financovanie závislých spoločnosti vkladom do základného imania (kapitálu) - odtiaľ pracovné označenie - nízka kapitalizácia. Financovanie formou dlhu nesie so sebou nákladové úroky, a teda aj zníženie základu dane z príjmov ovládanej spoločnosti.

Predmetné novelizované znenie zákona o daniach z príjmov ustanovuje, že nedaňovým nákladom sú úroky z úverov a pôžičiek poskytnutých závislými osobami podľa ustanovení § 23 ods. 6 zákona, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časť, z ktorých úroky sú súčasťou vstupnej ceny majetku, a to vo výške, o ktorú stav úverov a pôžičiek počas zdaňovacieho obdobia poskytnutých týmito osobami presahuje štvornásobok výšky vlastného imania (v bankách a poisťovniach šesťnásobok). Predmetné znenie jasne vyjadruje, že test „nízkej kapitalizácie“ sa na daňové účely vykonáva len na úvery a pôžičky poskytnuté závislými osobami (tuzemskými aj zahraničnými), pričom sa aplikuje definícia týchto osôb podľa § 23 ods. 6 zákona o daniach z príjmov - majetkovo alebo personálne prepojené osoby. Na účely výpočtu sa bude brať priemerný ročný stav úverov a pôžičiek za zdaňovacie obdobie (v minulosti sa zohľadňoval stav na konci zdaňovacieho obdobia).

Obchodné oddelenie našej spoločnosti pripravuje v rámci kampane na podporu predaja okrem iného to, že naši odberatelia za určitých podmienok dostanú mikrovlnnú rúru, v ktorej budú môcť zohriať pre zákazníkov naše potravinárske výrobky. Je to pre nás daňový náklad?

- Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov rozoznáva bezlimitné reklamné náklady, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 24 ods. 2 písm. u) zákona (tlač, rozhlas, televízia, reklamné nápisy) a limitné reklamné náklady, ktoré sú ustanovené v § 34 ods. 1 zákona (výhry z reklamných súťaží, ochutnávky, reklamné predmety). Novela zákona č. 561/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2002 rozšírila limitné reklamné náklady o ďalší titul - nosič reklamy. Ten je spravidla hmotná hnuteľná vec, na ktorej je umiestnená reklamná informácia (pozri zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame). Nosič reklamy musí súčasne spĺňať tieto parametre:

- má vlastnú úžitkovú hodnotu (mikrovlnná rúra, na ktorej je umiestnený reklamný nápis výrobcu potravinárskych výrobkov, má svoju vlastnú úžitkovú hodnotu - zohrieva);

- zostáva vo vlastníctve daňovníka (toho daňovníka, ktorý nosič poskytol inému daňovníkovi sledujúc dosiahnutie svojho zisku);

- je poskytnutý na základe písomnej zmluvy;

- jeho obstarávacia cena nepresahuje sumu vstupnej ceny hmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona (do 20 000 Sk či do 30 000 Sk od roku 2003), najviac do výšky 2 % zo základu dane;

- je to predmet, na ktorom je umiestnený reklamný nápis alebo ochranná známka, ktorého hlavnou funkciou je reklama tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami poskytovateľa nosiča, pričom nápis alebo ochrannú známku nie je možné odstrániť bez znehodnotenia nosiča.

Zastávame názor, že ide o prehnane prísne štruktúrovanú definíciu nosiča reklamy. Preukazuje to úpornú snahu zákonodarcu limitovať reklamné náklady, hoci oni v podmienkach trhovej ekonomiky vykazujú transparentnú príčinnú súvislosť s dosahovaním zdaniteľných príjmov a je nelogické ich vôbec limitovať.

V apríli 2002 bude mať naša akciová spoločnosť valné zhromaždenie. Kedy sa zdania dividendy, ktoré budú priznané na rozdelenie na tomto valnom zhromaždení? Zdaní sa aj prípadné zvýšenie základného imania z nerozdeleného zisku?

- V zmysle § 178 Obchodného zákonníka (OZ) v znení zákona č. 500/2001 Z. z. má akcionár právo na podiel na zisku (dividendu), ktorý valné zhromaždenie určilo na rozdelenie. V prípade, ak dividendy neboli vyplatené, poukázané alebo pripísané do termínu najneskoršieho dňa ich splatnosti (podľa § 178 ods. 6 OZ), považuje sa deň pripísania úhrady v prospech daňovníka tento najneskorší deň splatnosti. Vyplýva to z novelizovaného ustanovenia § 52 ods. 1 zákona o daniach z príjmov. Podľa § 178 ods. 6 OZ určí spôsob a miesto výplaty dividendy valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Pritom vo verejných akciových spoločnostiach (§ 154 ods. 3 OZ) je dividenda splatná najneskôr do 60 dní od rozhodujúceho dňa, pričom tento deň nemôže byť určený neskôr ako v lehote 30 dní od konania valného zhromaždenia. Toto ustanovenie sa použije na dividendy, ktoré mali byť podľa OZ splatné po 1. januári 2002 (§ 58c ods. 8 zákona o daniach z príjmov).

Na účely tohto zákona sa za podiely na zisku alebo výnosy z akcií nepovažujú sumy použité zo zisku po zdanení na zvýšenie vkladu spoločníka z majetku prevyšujúceho základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 144 OZ) alebo akciovej spoločnosti (§ 208 OZ). Tieto sumy sa zdania až pri prípadnom znížení základného imania. Dávam tiež do pozornosti, že zvýšenie základného imania z majetku prevyšujúceho základné imanie obchodnej spoločnosti sa nepovažuje za splatenie nepeňažného vkladu (cenu obstarania) na účely daňového posúdenia predaja obchodného podielu (§ 24 ods. 6). Predaj obchodného podielu upravuje ustanovenie § 24 ods. 2 písm. p) zákona o daniach z príjmov tak, že daňovým výdavkom je cena obstarania obchodného podielu do výšky príjmov z jeho predaja.

Ing. Vladimír Pastierik

HZ Prievidza, s. r. o.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.