Neodolateľné atómy

Bulhari sa začínajú inak pozerať na jadrovú energiu. V roku 1999 sa zaviazali predčasne odstaviť štyri reaktory atómovej elektrárne Kozloduj ako výmenu za neurčitý prísľub členstva v Európskej únii. Rýchlo si však uvedomili, že Brusel je zemepisne ďaleko a časovo ešte ďalej, zatiaľ čo energia z Kozloduja je tu a teraz.

V novembri minulého roka Sofia v rozpore s dohodou s EÚ oznámila, že dva novšie reaktory neodstaví do roku 2006. No vôbec sa neskončilo na tom. Ohlásili sa bulharskí intelektuáli a umelci, ktorí dokonca ustanovili aj Výbor na ochranu jadrovej elektrárne Kozloduj. Ich slová padli na úrodnú pôdu. Proti predčasnému uzatvoreniu aj tých starších dvoch reaktorov v roku 2003 dnes protestujú nielen prominenti, opozičné strany a občianske iniciatívy. Po celej krajine sa konajú podpisové akcie za zachovanie elektrárne a za vypísanie referenda. Argument je jednoduchý a účinný: uzatvorenie by viedlo k drastickému zdraženiu elektrického prúdu a krajina by prišla o nemalé sumy za export elektrickej energie do Turecka, Albánska, Macedónska a Kosova.

Vláda sa tak ocitla medzi mlynskými kameňmi: na jednej strane Brusel, na druhej občan. Východisko hľadá zasa v jadrovej energii. Dohodu s EÚ dodržíme, ale dostaviame jadrovú elektráreň v Belene, dedinke pri Dunaji, tvrdí premiér Simeon Sakskoburggotski. Prezident Georgi Parvanov zasa hovorí o zmodernizovaní reaktorov v Kozloduji.

Nakoľko sú tieto projekty reálne, ukáže až čas. No keď atómová energia nachádza stratenú popularitu v USA, keď s ňou koketuje Brusel a Londýn, o Paríži nehovoriac, prečo by svoj jadrový sen nemohlo snívať aj také Bulharsko.

Rastislav Boldocký