BUDE AJAX Z IACS?

Od roku 1999 ministerstvo pôdohospodárstva pracuje na príprave projektu Informačný administratívny kontrolný systém IACS, ktorý by mal dostať pod jednu strechu celú platobnú agentúru rezortu. S trochou zveličovania povedané, to, čo holandský Ajax znamená vo futbale, je v poľnohospodárstve IACS. Má slúžiť na kontrolu prerozdeľovania dotácií z fondov EÚ slovenským farmárom vrátane programu SAPARD. Rezort ho musí spustiť do novembra 2003. Tak, aby 1. januára 2004, ak SR vstúpi do EÚ, začal fungovať. Tieňový minister pôdohospodárstva strany Smer Marián Záhumenský musel s poľutovaním konštatovať, že rezort nevyhlásil tender dostatočne včas na to, aby mohol prebehnúť transparentný proces verejného obstarávania. „Je veľmi málo času na to, aby sa to všetko zodpovedne stihlo urobiť do konca roku 2003, preto vidím ohrozenie toku financií z Bruselu,“ povedal M. Záhumenský.

Pritom IACS má za úlohu preveriť súčasný stav a premietnuť ho do digitálnej podoby tak, aby bolo možné detailne evidovať a následne kedykoľvek kontrolovať nakladanie a využívanie peňazí z európskych zdrojov. Takéto softvérové riešenie musí Bruselu umožniť v reálnom čase získať dokonalý prehľad o transparentnosti pri nakladaní s peniazmi únie alebo daňových poplatníkov na dotácie pre poľnohospodárstvo. V západnej Európe je to osvedčený spôsob ako zamedziť zneužívaniu europeňazí. Na to je potrebné v rámci SR urobiť evidenciu pôdy, fariem, zvierat, sadov, viníc a celé to navzájom poprepájať v tzv. on-line systéme cez digitálne spracovanie. Vzhľadom na roztrieštenosť majetkových a vlastníckych vzťahov, a tým i pôdneho fondu ako celku, je u nás najzložitejšou úlohou preveriť pôdu.

Vypracovať takéto softvérové riešenie je lukratívny kšeft aj pre renomované svetové počítačové firmy. Neprekvapuje, že priamo alebo cez svoje satelity na Slovensku sa prihlásilo do tendra deväť firiem a komisia priamo do súťaže vybrala sedem. Vyhrala firma Softec, ktorá ponúkla riešenie za 49 mil. Sk. Neúspešní uchádzači sa odvolali, preto v týchto dňoch posudzuje priebeh a výsledky tendra Úrad pre verejné obstarávanie SR. Z jeho stanoviska vyplynie, či bude potrebné tender opakovať alebo ministerstvo pôdohospodárstva bude môcť prikročiť k definitívnemu podpisu zmluvy.

Najväčšie výhrady smerujú k cene. Oslovili sme preto vedúceho úradu ministra pôdohospodárstva Jána Varjú, ktorý bol z poverenia Pavla Koncoša predsedom 7-člennej výberovej a hodnotiacej komisie. Odmietol sa vyjadriť k podozreniam, že taký rozsiahly projekt sa nedá zvládnuť za 49 mil. Sk a že v tendri uspela firma predovšetkým zásluhou „dumpingovej“ ceny. Priznal, že cena bola pri konečnom rozhodovaní tým povestným jazýčkom na váhach. Spresnil, že podľa zadania tendra sedem zaradených firiem muselo odhadnúť cenu a pohybovali sa od 50 do 600 mil. Sk. Cena nakoniec rozhodovala preto, lebo v ostatných parametroch sa ponuky navzájom líšili len minimálne. Za víťaznú firmu Softec hovorilo aj to, že už robila i geografické informačné systémy, úspešne spolupracovala so Slovenským pozemkovým fondom atď. Návrhy komisia posudzovala podľa kritérií, ktoré boli uvedené v zadaní Sekcie pôdohospodárskej politiky a rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva. Do súťaže sa napokon prihlásili aj firmy, ktoré tender pripravovali.

Viacerí odborníci sa zhodujú, že tender bol vyhlásený nešťastne. Neboli jasne zdokumentované očakávania, čo by vlastne dodávatelia systému mali splniť. „Z toho potom vyplývajú aj veľké cenové rozdiely jednotlivých ponúk od 49 mil. Sk do 600 mil. Sk,“ povedal tieňový minister Smeru. Položil si otázku, do akej miery môže byť riešenie projektu IACS za 49 mil. Sk komplexné a dostačujúce?! Porovnajme vzniknutú situáciu s ČR, kde systém IACS už zvládli. Na Ministerstve zemědělství ČR mal úlohu na starosti Vilibald Knob. Organizovaním tendra poverili skúsenú súkromnú spoločnosť. Každý záujemca musel vopred na účet rezortu zložiť 1,5 mil. CZK. Posudzovali sa podobné parametre uchádzačov ako v SR. Predložených bolo šesť ponúk, rozpätie medzi najnižšou a najvyššou bolo 70 mil. CZK. Pre Hd V. Knob odhadol, že cena víťazného riešenia projektu IACS u nás by sa mala pohybovať od 230 mil. Sk po 250 mil. Sk. Mechanické porovnávanie s ČR (pre rozlohu, počet podnikateľských subjektov, terajší stav evidencie fariem, parciel, zvierat a pod.) však J. Varjú odmieta. S tým, že „treba presne špecifikovať a poznať slovenské podmienky“. A tie navyše ukazujú, že peniaze sa škrtia v každom rezorte. Aj P. Koncoš sa môže prikrývať len takou perinou, akú má. Na druhej strane, ak chceme hrať naozaj rovnocennú hru hoci aj s holandským Ajaxom vo futbalovej Lige majstrov, musíme mať rovnako kvalitných hráčov, porovnateľné podmienky. A to niečo stojí. Na ihrisku aj na farme. Do EÚ predsa chcú ísť aj slovenskí poľnohospodári. Preto ak si Softec skutočne dokáže obhájiť, čo deklaroval v tendri a úlohu zvládne za štyri- až päťnásobne menšie peniaze ako odhaduje napríklad V. Knob (a dokonca 12-krát lacnejšie oproti najdrahšej ponuke v tendri), tak treba dať pred takýmto riešením klobúk dolu.

V každom prípade Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v týchto dňoch prešetruje pripomienky k výsledkom výberového konania zo strany troch firiem, ktoré v tendri neuspeli. Ako nám včera telefonicky potvrdil podpredseda ÚVO Rudolf Kulman, definitívne stanovisko oznámia do konca tohto týždňa.

Tibor Bucha