Česko potvrdilo nespochybniteľné

Zdržanlivý úsmev a vlažný stisk rúk predsedu Poslaneckej snemovne ČR Václava Klausa s prezidentom Václavom Havlom včera zasignalizovali prelomené ľady ich zmrznutých vzťahov. Dôvodom obedňajšej schôdzky bol text deklarácie Poslaneckej snemovne k povojnovým dekrétom vtedajšieho prezidenta E. Beneša, ktorý Klaus priniesol Havlovi. „Proti tomuto textu nemám najmenšiu výhradu, podporujem ho, vyjadruje aj môj názor,“ uviedol Havel.

„Myslím si, že je spoločnou vôľou nás všetkých, aby toto uznesenie zapôsobilo proti domácej aj zahraničnej verejnosti rozhodným, ale upokojujúcim a vecným dojmom“. (Václav Klaus) A potrebné je nielen to. Predovšetkým preto, aby sa neotvárali tragické problémy histórie, ktoré pred vstupom ČR do EÚ komplikujú medzinárodné vzťahy, pretože ich jej susedia - Rakúsko a Nemecko pokladajú za neprekonateľný bod právnej demokratickej Európy. Práve potvrdené povojnové Benešove dekréty sú preto výrazom zodpovednosti parlamentných strán voči občanom ČR za ochranu platných právnych prostriedkov. Teda podobne, ako si to pred pár rokmi nechala odhlasovať a medzinárodne potvrdiť Poľská republika a pred čím pravdepodobne stojí aj Slovensko.

Poslanecká snemovňa v utorok z iniciatívy predsedov piatich strán zastúpených v dolnej komore českého parlamentu všetkými 169 prítomnými zástupcami potvrdila, že odmieta snahy o otváranie otázok súvisiacich s koncom a výsledkami 2. svetovej vojny, pričom rozsah a podmienky reštitučného zákonodarstva sú úplne a výlučne v právomoci českých ústavných orgánov. Na základe toho potvrdzuje, že československé zákonodarstvo z rokov 1940 - 1946, a to aj vrátane dekrétov vtedajšieho prezidenta republiky E. Beneša, ktoré vzniklo „počas vojny a porážky nacizmu“, sa realizovalo, a preto nie je možné, aby dnes na ich základe vznikali nové právne vzťahy. V praxi to znamená, že žiadne právne a majetkové vzťahy, ktoré z nich plynuli, nesmú byť spochybniteľné alebo akokoľvek dotknuteľné či menné.

Otázka zrušenia povojnovej denacistickej legislatívy naozaj nie je krokom k právnejšej či demokratickejšej Európe. Pretože povojnové zákonodarstvo v duchu Benešových dekrétov prijímali aj iné európske krajiny, resp. takmer všetky. Okrem toho je mylné sa domnievať, že by takýmto spôsobom, ako to žiadali predstavitelia rakúskeho parlamentu, sudetonemeckých spolkov či európskych kresťanských frakcií v EP, bolo možné revidovať základy európskeho mieru po 2. svetovej vojne. V tejto súvislosti je zaujímavé, že tento už doslova eurovírus, ktorý nebezpečne ohrozuje rozširovanie EÚ, šíria predstavitelia tých krajín, ktorí o majetkovú satisfakciu žiadať nemôžu. A medzi množstvom medzinárodných dokumentov, ktoré to potvrdzujú a ktoré sme už neraz v denníku spomenuli, sú aj ďalšie. Mimochodom aj dohoda 2+4 o zjednotení Nemecka či článok 107 Charty OSN.

Slávka Blazseková

Text deklarácie

Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky

- odmietajúc snahy o otváranie otázok súvisiacich s koncom a výsledkami 2. svetovej vojny,

- vyzdvihujúc pozitívny význam Česko-nemeckej deklarácie a v nej vyjadrenú vôľu nezaťažovať budúcnosť politickými a právnymi otázkami pochádzajúcimi z minulosti,

- potvrdzujúc, že dobré susedské vzťahy a plnoprávne členstvo ČR v EÚ patria k zahraničným politickým prioritám Českej republiky,

- vychádzajúc z toho, že rozsah a podmienky reštitučného zákonodarstva sú celkom a výlučne v právomoci českých ústavných orgánov,

- vyhlasuje, že:

1. československé zákonodarstvo z rokov 1940 - 1946 vrátane dekrétov prezidenta republiky vzniklo podobne ako v iných európskych krajinách v dôsledku vojny a porážky nacizmu;

2. povojnové zákony a dekréty prezidenta republiky sa realizovali, boli vykonané v období po svojom vydaní a dnes už na ich základe nemôžu vznikať žiadne nové právne vzťahy;

3. právne a majetkové vzťahy, ktoré z nich vyplynuli, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.