Kde sme a čo chceme (14)

Aby sme sa nestali príveskom

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Slavomír Hatina, predseda predstavenstva a. s. Slovnaft.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

S. Hatina: Pevne verím, že táto ambícia bude pretvorená do skutočnosti a pražský summit prijme rozhodnutie o našom pozvaní do aliancie. Podľa môjho názoru sú tu i priaznivé podmienky, ktoré môžu významne ovplyvniť naše pozvanie. Na jednej strane aliancia deklaruje svoju pripravenosť na rozširovanie a jej predstavitelia, ako aj predstavitelia jednotlivých členských štátov NATO nám už veľakrát vyslovili podporu a na druhej strane, čiže v nás samotných, sa dosiahol nielen konsenzus hlavných politických síl, ale je tu stále sa zvyšujúca podpora obyvateľov k nášmu členstvu v NATO, ktoré sa právom považuje za najvyšší štátno-bezpečnostný záujem. Myslím, že veľa pozitívneho sa vykonalo aj v samotnej Armáde Slovenskej republiky, a preto rozhodnutie NATO z Prahy očakávam s optimizmom.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

S. Hatina: Na splnenie najdôležitejšieho cieľa SR od jej vzniku v roku 1993, ktorým je začlenenie sa SR do euroatlantických štruktúr, by som sa pokúsil určiť tieto priority:

- politická stabilita štátu, tú musíme garantovať všetci, je to úloha pre nás obyvateľov - voličov, aby sme aj prostredníctvom výsledku septembrových parlamentných volieb zabezpečili z našej strany všetko potrebné na získanie pozvania do NATO i na úspešné zavŕšenie prístupového procesu do EÚ;

- prijať zostávajúci balík zákonov v rámci harmonizácie s legislatívou EÚ, ako spoločná úloha pre parlament a vládu ešte do skončenia terajšieho volebného obdobia;

- čo najskôr vypracovať komplexnú dlhodobú rozvojovú stratégiu ako jednu z kľúčových úloh vlády SR za úzkej súčinnosti s podnikateľskou sférou a ďalšími inštitúciami.

Myslím si, že je veľmi potrebné v tejto súvislosti vymedziť naše miesto a poslanie v integrujúcej sa Európe a v prostredí globalizujúcej sa ekonomiky, aby sme boli dôstojnými partnermi aj s určitým konkrétnym prínosom pre EÚ, nie jej malým príveskom.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

S. Hatina: V uplynulom hospodárskom roku 2001 dosiahol Slovnaft najlepšie výsledky od vzniku akciovej spoločnosti v roku 1992, a bol to súčasne prvý rok strategického partnerstva so spoločnosťou MOL. Naším cieľom je ďalej zvyšovať efektívnosť vo všetkých oblastiach činnosti spoločnosti a byť dlhodobo prosperujúcou firmou. Popri stabilizovaní výroby a zvýšení úrovne prevádzkovej spoľahlivosti chceme dokončiť reštrukturalizáciu majetku materskej a dcérskych spoločností s cieľom sústrediť sa na „core business“. V súlade s prijatou stratégiou začneme s modernizáciou a rozširovaním sietí čerpacích staníc v SR, ČR a v Poľsku. V oblasti technologického rozvoja začíname s projektom hĺbkového odsírenia motorovej nafty, aby sme boli pripravení na sprísnené kvalitatívne požiadavky príslušnej európskej normy platnej od roku 2005 a pripravujeme tiež výstavbu novej veľkokapacitnej jednotky polypropylénu. Oveľa vyššie ako v roku 2001 očakávame ekonomické prínosy z využívania synergických efektov vytváraných strategickým partnerstvom Slovnaft - MOL.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

S. Hatina: Okrem toho, čo som už uviedol v odpovedi na druhú otázku, chcem uviesť ešte ďalšie, myslím dostatočne známe a dlhší čas pretrvávajúce či nedostatočne vyriešené problémy. V súvislosti s absentujúcou rozvojovou stratégiou treba osobitne poukázať na nedostatočnú výkonnosť našej ekonomiky, na nevyhnutnosť zvýšenia hospodárskeho rastu, zvýšenie produkcie, ale na úrovni nákladov popredných firiem v odvetví. Áno, to je predovšetkým parketa podnikateľskej sféry, priemyselníkov a ich zväzov, ale od exekutívy a parlamentu požadujeme vytváranie priaznivejších, štandardných a transparentných podmienok na podnikanie, ktoré sú rovnaké pre všetky subjekty, domáce či zahraničné (daňové prázdniny). Kvalitná príprava každého podnikateľského subjektu na podmienky jednotného európskeho trhu by mala byť jednou z prvoradých priorít, avšak nielen nás podnikateľov. Mnohé faktory sú nám známe, ale veľmi by sme od exekutívy privítali napríklad porovnávacie či iné štúdie, ktoré by nás detailnejšie zorientovali na nové podmienky.

Treba spomenúť nedostatočnú právnu istotu a stabilitu právnej sústavy s dôslednou vymáhateľnosťou práva, nízku kvalitu tvorby zákonov vyvolávajúcu ich prílišnú novelizáciu. Veci by prospelo, ak by sa väčšmi rešpektoval názor podnikateľskej sféry na úkor zbytočného politikárčenia a je už čas dať väčší priestor tým, čo majú v ekonomike výsledky, dá sa to vyhodnotiť, objektívne aj bez zbytočného straníckeho nálepkovania. Za problém hodnotím nedostatočný rozbeh a vývoj malého a stredného podnikania, najmä z hľadiska vytvárania nových pracovných príležitostí, čo by malo prispieť k riešeniu už hrozivej miery nezamestnanosti. V tomto smere vidím veľkú príležitosť, ale i zodpovednosť pre regionálne samosprávy. Treba zrýchliť transformáciu tretieho sektora, najmä zdravotníctva a školstva.

Chcel by som však uviesť aj jeden z pozitívnych príkladov. Nedávno boli prijaté zákony o vede a vysokých školách, ktoré vytvárajú nové podmienky pre rozvoj vedy, výskumu a vzdelávania, ktoré sú spolu so začínajúcim rozširovaním sa procesu riadenia znalostí (Knowledge Management) v podnikateľskej praxi strategickým rozvojovým prvkom do budúcnosti.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku novej SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

S. Hatina: Využili sme historickú príležitosť na vznik samostatnej Slovenskej republiky, stalo sa tak kultivovane a pokojne, čo bolo aj patrične zahraničím ocenené. Vybudovali sme od základu všetky potrebné inštitúcie a zabezpečili riadny chod štátu, dostalo sa nám veľmi rýchlo medzinárodnej akceptácie, rozvíjame diplomatické styky so všetkými rozhodujúcimi štátmi sveta. V porovnaní s okolitými štátmi bývalého východného bloku vrátane ČR o nejaký ten krok v transformačnom procese zaostávame, avšak v rámci tých krajín, ktoré aj vznikli, aj nastúpili transformáciu, sme určite v popredí. Stali sme sa členmi klubu hospodársky vyspelých krajín OECD, sme na prahu vstupu do NATO a EÚ, kde sme športovo povedané aj dobehli v prístupovom procese skôr štartujúce krajiny. Myslím si, že i pri triezvom hodnotení to nie je málo. Mínusy by som nachádzal predovšetkým v úrovni reštrukturalizácie hospodárskej sféry, v nižšej kvalite a výkonnosti a byrokracii štátnej sféry a v prílišnom spolitizovaní spoločenského diania u nás, čo chápem súčasne ako významné rezervy nášho napredovania v budúcnosti.