Kde sme a čo chceme (15)

Z hmly na ceste k demokracii

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Vladimír Valach, bývalý veľvyslanec SR vo Francúzsku.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

V. Valach: Ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe považujem za legitímne a reálne, pretože patríme a chceme patriť do zóny hodnôt, ktoré vyznávame v súčasnosti a prevažujúca väčšina obyvateľstva aj po parlamentných voľbách na jeseň t. r. Udalosti z 11. septembra 2001 ešte zvýšili a zdôraznili význam a nevyhnutnosť týchto hodnôt.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

V. Valach: Celoeurópsku integráciu považujeme za anticipáciu odpovede na výzvy globalizácie v 21. storočí. Bude potrebné v našom prípravnom procese na prijatie do EÚ zintenzívniť prípravu „na všetkých poschodiach“, teda nielen v oblasti legislatívy, ale aj na úrovni firiem, bánk i obyvateľstva. Za najvhodnejšie „laboratóriᓠcelého prípravného procesu považujem zmiešané firmy so zahraničnou kapitálovou účasťou, medziregionálnu spoluprácu a stáže mladej generácie.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

V. Valach: Po 39 rokoch v bankovníctve a po štyroch rokoch pôsobnosti na poste veľvyslanca chcem byť užitočný najmä v oblasti transformačného procesu našej ekonomiky a bankovníctva, prehlbovania bilaterálnych, ekonomických francúzsko-slovenských vzťahov a v oblasti výchovy a popularizácie hodnôt EÚ, imidžu a vízie SR v 21. storočí.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

V. Valach: Za priority v hospodárstve i celej spoločnosti považujem najmä nasledujúce:

- Podstatne zvýšiť kvalitu a cieľavedomosť riadenia nášho transformačného procesu ako celku i jeho jednotlivých oblastí aspektov a dimenzií. Transformačný proces možno prirovnať automobilu, do ktorého sme všetci nastúpili, ale nepoznáme dokonale techniku jazdy v ňom, jazdíme po neznámych cestách a, žiaľ, niekedy ani šoféri nepoznajú, kam spejeme. Pritom jazdíme zvýšenou rýchlosťou, väčšinou za búrky, ktorá otriasa celou spoločnosťou, takže sú poprehadzované hodnoty a do súkolesia sa nám dostáva prach, kal a špina. Práve preto treba analyzovať smerovanie, rýchlosť a impakt transformačného procesu nielen ekonomicky a politicky, ale aj sociologicky a psychologicky.

- Vytvoriť podmienky pre trvalý a rovnovážny hospodársky rast vyšší ako priemer rastu v EÚ vzhľadom na našu približne polovičnú tvorbu HDP na obyvateľa v porovnaní s priemerom EÚ, ale najmä na rozsiahle potreby v infraštruktúre, v modernizácii a v životnej úrovni a vôbec v sociálnej oblasti. K tomu budú potrebné hlavne dve podmienky, a to realizovať rozvojové impulzy (napríklad cestovný ruch, infraštruktúru diaľnic, informatizáciu a pod.) a realizovať prípravný proces na vstup do EÚ reformami a ukončením transformačného procesu. O to viac je zarážajúci rekordný stav nezamestnanosti, ktorý je paradoxom vo vzťahu k manažmentu zmien k stupňu adaptability a tvorivému potenciálu našich ľudí.

- Zvýšiť zodpovednosť, profesionalitu i celkovú kultúru v politike a politikov minimalizáciou úzko osobných, parciálnych a krátkodobých záujmov.

- Získať a zaujať celú spoločnosť, celé obyvateľstvo pre rozhodujúce priority v náročnom križovatkovom období, v ktorom sa Slovensko nachádza. Aj v našej situácii platí to, čo povedal F. Rohatyn, bývalý veľvyslanec USA vo Francúzsku a predstaviteľ banky Lazard Freres, ktorá zachránila mesto New York pred finančným bankrotom: k tomu, aby ku katastrofe nedošlo, bolo treba:

a) profesionálne kvalitný projekt,

b) konsenzus obyvateľstva s týmto projektom,

c) ústretovosť masmédií.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

V. Valach: K bodu identity pokrytej štátnosťou a jej inštitúciami sme dospeli na konci 20. storočia, keď iné moderné národy to dosiahli už dávno pred nami. Preto je dobré, že sme dokázali tieto inštitúcie vrátane národnej meny vybudovať a dokázali sme, že vieme riadiť sami ekonomiku a celú spoločnosť. Je dobré, že sme sa vyhli prehnanému nacionalizmu, aj keď sa s jeho prejavmi možno stretnúť, ale v miere, ktorá nie je rozhodujúca. Je dobre, že naša mladá diplomacia urobila obrovský záslužný krok dopredu v cieľavedomom vytváraní priaznivého obrazu Slovenska v zahraničí. Stáročia a stáročia sme boli niekým zakrývaní, prekrývaní a riadení, ktorý nám dával najavo buď brutálne, alebo elegantne, že sme čosi menej a že sme pod niekým. To nás viedlo ku komplexu, že musíme byť zhrbení so sklonenou hlavou a že nikto nemá vyčnievať z radu. Teraz, keď sme z tejto hmly vyšli na ceste k demokracii a na ceste k vlastnej štátnosti, musíme sa vyrovnať, zdvihnúť hlavu a pozrieť sa, akí sme a akí sú tí druhí, kde sa nachádza Slovensko a kde už je vyspelý svet. Preto v porovnaní s Európou a ďalšími vyspelými krajinami musíme veľmi intenzívne a cieľavedome pracovať na sebe a najmä na plnom obsiahnutí najmä nasledujúcich hodnôt:

- Chýba nám vyšší stupeň národného uvedomenia, intenzívnejšia hrdosť a vlastenectvo.

- Cieľavedome prejsť z raného kapitalizmu a aj jeho negatívnych atribútov cez rozpory konzumnej spoločnosti až po súčasnú úroveň vyspelých krajín, kde pilierom nie je iba štát a trh, ale aj asociácie a dobrovoľnícka práca. Napríklad vo Francúzsku pri vstupe do 21. storočia registrovali 880-tisíc asociácií, v ktorých je angažovaných 40 % občanov Francúzska.

- Pozitívne myslenie a konanie a hľadanie východísk, a tým sa zbaviť hlboko zakoreneného prístupu, že nám pomôže niekto zhora, niekto zvonka, sitianski rytieri a či nejaký mesiáš.

- Cieľavedome minimalizovať apatiu, pesimizmus, porazenectvo a viac využívať entuziazmus, nedá sa nič robiť, Slovač najprv prežíva všetko srdcom, a potom hlavou.

- Vážiť si staršiu generáciu a hodnoty, ktoré vytvorila. Zatiaľ si toto uvedomuje iba časť nášho politického spektra, čo je na škodu nielen staršej generácie, ale nám všetkým.

- Zdokonaliť sa vo vzájomnej komunikácii, teda naučiť sa umeniu počúvať aj druhého a schopnosti vzájomnej empatie.

- Naučiť sa aj na Slovensku, čo je to skutočná kvalita života, čo je to umenie žiť a radosť zo života.

Práve v desiatom roku našej štátnosti treba naďalej pokračovať v reťazci identita - imidž - vízia SR v 21. storočí. Pred nami stojí výzva vo forme kategorického imperatívu: po vstupe do OECD vstúpiť do NATO a do EÚ, a tým sa zaradiť definitívne do pelotónu najvyspelejších krajín sveta.

Transformačný proces u nás podobne, ako aj v ďalších transformujúcich sa krajinách, nie je jednoduchý a ani jednorazový. V tomto smere, najmä s krajinami V4, máme mnoho spoločného v dobrom i v zlom. Na druhej strane máme veľa ešte nevyužitých rezerv. Za jeden z hlavných „tromfov“ možno považovať geopolitickú pozíciu SR a vyspelú mladú generáciu, ktorej však musíme dať perspektívy a vytvoriť podmienky na jej plnú sebarealizáciu.