Aby vlaky zvýšili rýchlosť

Modernizácia načrie hlbšie do štátneho rozpočtu Slovenska

Na konferencii o využití vlakov s naklápacími skriňami sa štátny tajomník MDPT SR Michal Balog vo svojom vystúpení venoval predovšetkým plneniu štátnej dopravnej politiky v kontexte integrácie SR do Európskej únie. Vo svojom prejave okrem iného uviedol: „Závažným nedostatkom tratí a železničnej infraštruktúry SR je v súčasnosti nízka traťová rýchlosť, ktorá len výnimočne dosahuje hodnotu 140 km/h. Na týchto úsekoch a tratiach s maximálnou traťovou rýchlosťou 120 km/h sú však okrem výnimiek v železničných staniciach obmedzené rýchlosti na 100 km/h, čo má následne nepriaznivý vplyv na spotrebu energie, nadmernú spotrebu brzdových klátikov a obloženia, celkové opotrebenie železničného zvršku a vozidiel a nezanedbateľný je aj vznikajúci

hluk pri brzdení

a následnom rozjazde vozidiel a nadväzne aj postupnou stratou dopravných trhov. Železnice SR v najbližšom období zabezpečia v nižšej kategórii vysokorýchlostných tratí všetky podmienky definované pre rýchlosť 160 km/h. Na týchto tratiach budú prevádzkové podmienky podľa požiadaviek dohôd AGC, AGTC a pri použití moderného parku mobilných prostriedkov ŽSR zabezpečia svoju vysokú konkurencieschopnosť v stredoeurópskom regióne na potrebnej úrovni až do rozhodnutia o budovaní vysokorýchlostných tratí. Vláda SR v programovom vyhlásení z novembra 1998 deklarovala potrebu budovania dopravnej infraštruktúry ako nevyhnutnú podmienku na vytvorenie štartovacej základne rozvoja obchodu a cestovného ruchu. Základnou filozofiou programu rozvoja železničných dopravných ciest sa stali materiály prijaté Európskou úniou po podpísaní Maastrichtskej dohody, ktorá v článku č. 129 kapitoly XII o transeurópskych sieťach hovorí, že Európske spoločenstvo má prispieť k ich výstavbe v oblasti dopravy, telekomunikácií, energetiky a bol stanovený postup na realizáciu uvedených plánov. Súčasná technická úroveň železničnej infraštruktúry a skladba vozidlového parku Železničnej spoločnosti nevytvára dostatočné predpoklady na poskytovanie

kvalitných služieb

a na zapojenie sa do medzinárodného dopravného trhu. Preto rozvoj železničnej siete vychádza z prognózy budúceho vývoja dopravy v Európe a z princípov európskej dopravnej politiky, ktorá kladie dôraz na vyššie využívanie ekologických druhov dopravy, najmä železničnej dopravy. V Programe rozvoja parku mobilných prostriedkov schválila vláda uznesením č. 89/2001 koncepciu modernizácie mobilného parku ŽSR, v ktorom definovala základné kritériá a nevyhnutné potreby vyplývajúce z legislatívy platnej v SR a v rámci EÚ. Štát v tejto oblasti jednoznačne deklaroval svoju podporu v rámci investičných transferov vo výške 550 mil. Sk ročne. Hoci táto suma úplne nepokrýva deficit financovania z minulosti, mala by sa stať spolu s efektívnejším využívaním zdrojov Železničnej spoločnosti základom na zabezpečenie takej kvality, akú poznáme zo susedných krajín EÚ. Vzhľadom na súčasný stav infraštruktúry a časový predpoklad jej modernizácie je jedným z možných riešení výraznejšieho zrýchlenia

osobnej dopravy

použitie vozidiel s naklápacími skriňami v segmente diaľkovej a medzinárodnej dopravy. Verím, že tu dnes prezentované technické riešenie posilní jej pozície v preprave osôb, zlepší tak dôležitý imidž u zákazníkov a vytvorí predpoklady na ekonomickú efektívnosť podniku. Za nemenej dôležitý pokladám i medzinárodný rámec tohto projektu. Financovanie modernizácie predpokladá výšku potrebných investičných prostriedkov, ktorú stanovili na základe spracovaných štúdií realizovateľnosti a investičného programu modernizácie tratí ŽSR zaradených do medzinárodných koridorov IV, Va, VI TEN a mobilného parku, ktoré schválila vláda SR. Celková potreba finančných prostriedkov predstavuje viac ako 120 mld. Sk, z toho v rokoch 2000 - 2006 je potrebných 67,5 mld. Sk. Vzhľadom na vysoký objem týchto prostriedkov je zrejmé, že plánované ciele nie je možné splniť bez vytvorenia adekvátneho modelu financovania, ktorý by umožňoval zapojiť do financovania prác okrem

verejných zdrojov

aj domácich a zahraničných investorov. V rámci technickej a finančnej pomoci EÚ možno uvažovať s príspevkom fondu ISPA na konkrétne projekty vo výške 1 - 2 mld. Sk v období rokov 2000 - 2006 za predpokladu dostatočného objemu vlastných zdrojov na spolufinancovanie. Tieto prostriedky budú prednostne použité na modernizáciu tranzitných koridorových tratí. Dotácie zo štátneho rozpočtu sú potrebné vo výške 4 mld. Sk ročne s tým, že kapitálové výdavky štátneho rozpočtu by sa mali pohybovať na úrovni 270 mil. Sk ročne a zvyšok predstavujú úvery so štátnou zárukou. Pomer týchto zdrojov bude variabilný podľa možností štátneho rozpočtu v danom roku. Zo štátnej dotácie sa predpokladá financovanie modernizácie mobilných prostriedkov vo výške 550 mil. Sk ročne. Vzhľadom na potrebu rozvoja železničnej infraštruktúry a parku mobilných prostriedkov v čo najkratšom období je potrebné prijať úvery od domácich, ako aj zahraničných komerčných bánk.