Energia z tapiet

Arizonskí vedci pracujú na výrobe organických solárnych slnečných článkov. Ich nová technika je v porovnaní so súčasným získavaním energie zo Slnka síce menej účinná, zato je však oveľa lacnejšia. O potenciáli slnečnej energie jednoznačne niet pochýb. Pokusy využiť energiu zo Slnka sa sporadicky objavujú, ale masové využívanie zatiaľ značne obmedzuje finančná náročnosť; hoci sú základné materiály fotogalvanických článkov lacné, v súčasnosti je nákladné skombinovať ich do fungujúceho zariadenia.

Technika vedcov, ktorí vytvárajú solárne články pomocou potláčacej techniky, tzv. screen printingu, značne približuje možnosť využívať slnečné energiu vo veľkom meradle. Zachytávať ju budú flexibilné zariadenia na plastových plátoch alebo sklených paneloch. Organické solárne články, ktoré vyrobil Ghassan Jabbour s kolegami z arizonskej univerzity v Tucsone, majú v porovnaní s komerčnými kremíkovými zariadeniami (ktoré na elektrinu premieňajú asi 10 - 20 % energie svetla) približne štvrtinovú účinnosť. Avšak ich výroba je nesmierne lacná, a preto možno v tomto prípade kvalitu vyvážiť kvantitou. O organických solárnych článkov padla po prvý raz zmienka minulý rok: vedci z Bell Laboratories v USA na čele so Seanom Shaheenom vyrobili prototyp, z ktorého pri tvorbe vychádzala aj Jabbourova skupina.

Technikou potláčania - inšpirovalo ju konvenčné potláčanie materiálov, keď má napnutý kus tkaniny určité miesta zamaskované, napr. voskom (tento odpudzuje farbiace činidlá), čím pri zafarbení vzniká vzorka, ktorá sa následne otláča - natlačili vedci veľmi malé články na sklo. Najprv sklo pokryli transparentným elektricky vodivým materiálom, ktorý fungoval ako jedna z elektród solárneho článku. Navrch položili tenký film polymérov, ktorý pomáha získavať prúd z fotogalvanického materiálu.

Nakoniec uložili zmes dvoch organických zlúčenín, ktoré premieňajú svetlo na elektrinu. Jedna uhlíková molekula, tzv. fulerén vytvára nabité častice, ktoré prenášajú elektrický prúd, keď na molekuly svieti svetlo. Druhou molekulou je polymér prenášajúci prúd k elektródam na vrchu a spodku solárneho článku. Pod modrým svetlom majú tieto solárne články účinnosť 4,3 %. Pri bielom slnečnom svetle je účinnosť nižšia, teda ešte treba popracovať, aby boli zariadenia dostatočne dobré na komerčné použitie. Je však možné, že v blízkej budúcnosti sa budú vyrábať „rolne“ potlačené solárnymi jednotkami, lacno a rýchlo podobne ako tapety.

(kab)