Čas uťahovania opaskov

„Tohtoročný hospodársky rast v Spojených štátoch dosiahne 2,5 % a v eurozóne 1,3 %,“ uvádza sa okrem iného vo včerajšom ekonomickom výhľade, ktorý pravidelne dvakrát do roka vydáva Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Kým v prípade USA došlo k zvýšeniu prognózy z pôvodnej hodnoty 0,7 %, pri ekonomickom raste eurozóny naopak došlo k zníženiu odhadu o 0,1 %. Aj napriek lepšej prognóze hospodárskeho rastu v USA čaká väčšinu krajín v tomto roku uťahovanie opaskov. „Ekonomiky budú musieť zredukovať schodky štátnych rozpočtov, keď nastane oživenie. A to predovšetkým v štátoch, ktoré nestihli svoje rozpočty do recesie vyrovnať,“ píše sa v správe.

Existujú riziká

Ekonomika Spojených štátov speje podľa OECD k oživeniu, avšak ešte stále existujú potenciálne riziká, ktoré môžu „návrat“ ohroziť. Hlavnými rizikami v prípade USA sú vysoké ceny ropy a akciový trh, ktorý môže utrpieť v dôsledku nižších ziskov firiem. V Paríži sídliaca agentúra, ktorá združuje 30 najbohatších krajín sveta, predikuje v tomto roku americký HDP na úrovni 2,5 % a v roku 2003 dokonca rast o 3,5 %. OECD predpokladá, že americká centrálna banka FED pristúpi k zvyšovaniu úrokových sadzieb v polovici tohto roka. Tento krok len potvrdí oživenie ekonomiky. Podľa šéfekonóma OECD Ignazoa Visca čísla HDP USA za prvý kvartál, ktoré budú zverejnené dnes, prekonajú očakávania.

Eurozóna bude v tomto roku aj naďalej zaostávať za ekonomikou Spojených štátov. Medzi negatíva parížska agentúra radí predovšetkým obavy o vývoj rozpočtu v Nemecku, Taliansku a vo Francúzsku, ktoré sú najväčšími ekonomikami na kontinente. „Vážne obavy v tejto súvislosti vyvoláva rast výdavkov, ktorý sa očakáva v troch najväčších krajinách eurozóny. Ten prevyšuje rast sociálnych výdavkov spojených s cyklickým poklesom,“ uvádza sa vo včerajšej správe. Nebezpečným sa javí aj vývoj cenovej hladiny, ktorý môže výrazne oddialiť oživenie hospodárstva. V tomto roku sa očakáva hodnota inflácie na úrovni 2,1 %. V nasledujúcom roku by mala klesnúť na 1,8 %. K rizikám organizácia zaradila aj vysoké ceny ropy a slabší trh práce v regióne, ktorý by mohol zhoršiť spotrebu európskych domácností, a tým ovplyvniť hospodársky rast.

Neľahká úloha

OECD sa vo svojej správe venovalo aj najmladšiemu členovi organizácie. Slovenská ekonomika by mala v najbližších rokoch akcelerovať 4-percentným tempom. Nezamestnanosť, ktorá dosahuje najvyššie úrovne z krajín zdužených v OECD, by sa mala v nasledujúcich dvoch rokoch znížiť len minimálne. Za najväčšiu hrozbu organizácia považuje okrem schodku bežného účtu platobnej bilancie najnovšie aj deficit štátneho rozpočtu. Práve ten zrejme prekročí plánovanú tohtoročnú úroveň 3,5 % HDP. V správe, ktorú tento týždeň predložilo vláde ministerstvo financií, sa hovorí o možnom schodku až 5 % HDP. Súčasnú aj budúcu vládu tak podľa OECD čaká neľahká úloha: znížiť výdavkovú stránku rozpočtu spolu s pokračovaním v dôchodkovej reforme, pričom je nutné vyhnúť sa zvyšovaniu úrokových sadzieb.

Marcel Laznia