Susedia zaradili spätný chod

Vojaci chcú mať športové vzory, čo vyrástli v ich prostredí

Anton Tkáč patrí medzi štrnástich Slovákov, ktorí na letných olympijských hrách vybojovali zlatú medailu. V Montreale v roku 1976 zdolal vo finále šprintu legendami opradeného Francúza Morelona v troch jazdách a vynikajúci publicista Imrich Hornáček o tom napísal: „Bol to zlatý akord. Súzvuk všetkých komponentov. Tkáčovej sily v nohách i zdravých pľúc. Jeho cyklistickej krvi. Súzvuk týchto vlastností so všetkými priaznivými okolnosťami, ktoré mu pripravili v trenčianskej Dukle.“ Musíme pridupľovať - olympijského víťaza pripravili v armádnom klube.

Dnes je Anton Tkáč prezidentom Slovenského cyklistického zväzu, v súkromí podnikateľ a práce má vyše hlavy. Zaujímal nás jeho názor na tendenciu Ministerstva obrany SR oklieštiť u nás armádny šport.

„V prevažnej väčšine krajín má šport v armáde a dodajme, že aj v polícii svoje miesto. Spĺňa akúsi funkciu zbližovania obyvateľstva a týchto inštitúcií. Môžeme v tomto zmysle hovoriť o Francúzsku, kde napríklad môj bývalý rival Morelon bol policajtom, v Taliansku sú špičkoví lyžiari vojakmi, členmi pohraničnej stráže, bol som v USA v jednom armádnom stredisku špičkovo zariadenom pre vrcholový šport. V Nemecku má armádny šport vysoký kredit, športovci tejto krajiny majú na svoju prácu skvelé podmienky. V bývalom Sovietskom zväze armádni športovci svojimi výsledkami obrovským spôsobom prispeli k propagácii krajiny a nazdávam sa, že aj v mnohých prípadoch k jej rešpektovaniu. Šport je prostriedkom na pestovanie vôľových i charakterových vlastností, vytrvalosti, túžby po víťazstve. To sú predsa atribúty, ktoré sa od vojakov vyžadujú, takže to filozofii armády musí vyhovovať. Preto by mali vojaci vo veľkej miere pestovať šport, rôzne disciplíny a mali by mať dostatočný tor dosahovať aj špičkové výkony. A mali by mať aj svoje vzory, športovcov, čo niečo aj vo svete dokázali a vyrástli z prostredia armádneho športu. Po osemnásťapolročnom účinkovaní v armáde, najprv ako pretekár, tréner a potom i funkcionár (A. Tkáč dosiahol funkciu plukovníka, pozn. red.) môžem so všetkou vážnosťou konštatovať, že v tomto rezorte je poriadok, armáda má presne stanovený systém, hoci ľudia v civilnom prostredí si často hovoria, že je to až tak trochu „,zelené“. Avšak v princípe sú to námietky proti existujúcemu poriadku a presne stanovenému harmonogramu a ten už sám osebe je jednou z vážnych podmienok na dosiahnutie dobrej a neskoršie i vysokej výkonnosti. Dovolím si tvrdiť, že väčšinu špičkových výsledkov, ktoré sme vybojovali ešte vo federálnom štáte, ale aj ako samostatné Slovensko, prevažne dosahujú pretekári Dukly. A to už by mal byť podnet na zamyslenie sa kompletnej vládnej garnitúry, ide o propagáciu celej krajiny. Počul som rôzne informácie o dôvodoch, prečo sa ministerstvo obrany otázkou zrušenia či redukcie alebo zoštíhlenia armádneho športu vôbec zaoberá. Je to v kompetencii zodpovedných, no pridal by som ešte jeden argument. Aj u našich severných a južných susedov nedávno pristúpili k tomuto kroku a teraz tak Maďari, ako aj Poliaci opätovne armádny šport obnovujú. Samozrejme, že s väčšími nákladmi a starosťami.“