Hospodársky denník
USD46,801 Sk
EUR41,91 Sk
CHF28,589 Sk
CZK1,382 Sk
  Piatok  26.Apríla 2002

Čo funguje, sa rušiť nemá

Ak vraj získajú štadióny mestá, poradia si

HC Dukla Trenčín a FK Dukla Banská Bystrica ako kolektívne športy sú najviac ohrozenými druhmi armádnych inovačných operácií. Jeden i druhý klub má v podstate s armádou spoločný iba majetok, režijné náklady na údržbu zimného štadióna na Sihoti v Trenčíne a futbalového stánku na banskobystrických Štiavničkách a z toho vyplývajúce

vlastnícke vzťahy sú v podstate problematickou otázkou, na ktorej sa nevedia zainteresované strany dohodnúť. „Zrušiť niečo rozkazom je veľmi jednoduché,“ tvrdí prezident Dukly Trenčín Ivan Piovarči a pýta sa: „Komu to však prospeje?“ Podľa neho fungujúce veci by sa likvidovať nemali a celé úsilie armády je vraj veľký omyl. „Nikto nič neušetrí a ak už nemáme peniaze na chlieb, hry by sme ľuďom nemali brať! A nemalo by sa zabúdať ani na propagáciu mesta, krajiny a tiež slovenskej armády. Plný tucet hokejistov, ktorí pôsobia v najprestížnejšej hokejovej súťaži v NHL, nám robí predsa skvelú reklamu. A bez osobitných výdavkov, to by si mohli na ministerstve obrany viac uvedomiť.“ Určite nie všetci sú odchovanci Dukly Trenčín, no súčasná základňa 350 detí dáva predpoklady, aby na ľade zimného štadióna vyrástli ďalší haščákovci, pálffyovci, na ktorých budeme hrdí. „Celé trenčianske okolie je do hokeja zainteresované, veď spomínaná množina mladých hokejistov predstavuje prípravky v 1. - 5. ročníku, športové triedy v 6. - 7. a 8. a 9. ročníku na základných školách. Máme centrum talentovanej mládeže, A a B družstvá dorastu a rovnako juniorov. S mládežou sa u nás pracuje naozaj zodpovedne. Ako sa to odzrkadlí, ak prestane štát, či aj prostredníctvom armádneho rozpočtu hokej podporovať?“ kladie nepríjemnú otázku prezident Dukly Trenčín.

Hokejový klub v Trenčíne dostal od armády v tomto roku 11 mil. Sk presne špecifikovaných na údržbu a režijné náklady nutné na prevádzku športovej haly. Ide teda o sumu potrebnú na spravovanie majetku armády, pričom rok od roku je táto dotácia nižšia. „Pred dvoma rokmi sme dostali 19 miliónov, na minulý rok to už bolo o dva menej. Je však dôležité vedieť, že zimný štadión vybudovali občania v akcii Z a do majetku armády a dostal od mestského úradu za symbolickú korunu,“ dôvodí I. Piovarči. Predstava Trenčanov je, aby sa majetok (štadión) opäť vrátil do starostlivosti mesta. „Myslím, že by sme našli dosť ochotných podporovateľov trenčianskeho hokeja. Ak všetko pôjde podľa zákona, dal by sa proces prevzatia majetku stihnúť do 31. decembra 2002 bez narušenia harmonogramu športových súťaží a vec by bola vyriešená,“ navrhuje prezident hokejového klubu Trenčín.

V podobnom tóne zneli aj slová prezidenta Futbalového oddielu AŠK Dukla Banská Bystrica Karola Ihringa: „Sme príspevkovou organizáciou Ministerstva obrany SR a ročne dostávame určitú sumu peňazí na zabezpečenie existencie klubu. Pred dvoma rokmi to bolo takmer 11 miliónov korún, teraz 5,5 milióna. O transformácii klubu sa hovorilo ešte za ministra Kanisa, neboli však presne špecifikované podmienky tohto procesu. Teraz je to opäť veľmi horúca záležitosť, avšak stále s absenciou konkrétnych vyjadrení z ministerstva. Bez majetku, teda v našom prípade futbalového štadióna, je naša existencia nereálna, ale armáda sa tohto objektu nechce vzdať. Štadión bol postavený v akcii Z, a potom preradený do majetku armády, bolo by teda logické, ak nechce mať armáda kolektívny šport, že presunie futbalový štadión späť do správy mesta. Príkladom, kde existuje mestský štadión, je Rím, Mníchov a ďalšie mestá. Teda nič výnimočné a ja som presvedčený, že by sa klub v spolupráci s mestom vedel postarať o futbal a zabezpečil by Banskej Bystrici dôstojnú reprezentáciu.“

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.