Šestnáste výročie Černobyľu

V atómovej zóne žije do päťsto samoosídlencov

Šestnáste výročie havárie na štvrtom bloku Černobyľskej atómovej elektrárne z 26. apríla 1986 si na Ukrajine v týchto dňoch pripomenuli už druhýkrát po odstavení tohto jadrového objektu v polovici decembra 2000. Černobyľ sa stal na celom svete synonymom skazy, hoci mestečko s rovnakým názvom je vzdialené asi 20 km. Černobyľská elektráreň neprodukuje elektrickú energiu už pol druha roka, avšak život v nej, ako aj v celom ochrannom bezpečnostnom pásme okolo, sa nezastavil. Personál elektrárne sa dvakrát znížil na štyritisíc osôb, s medzinárodnou finančnou a odbornou pomocou pokračujú práce na výstavbe zariadení na bezpečné uloženie použitého jadrového paliva a spracovanie jadrových odpadov, na premenu sarkofágu nad zničeným štvrtým reaktorom na ekologicky bezpečný objekt. S veľkými finančnými ťažkosťami sa uplatňujú opatrenia aspoň na čiastočné zmiernenie negatívnych zdravotných, ekologických a sociálnych následkov pre obyvateľstvo. To je nevyhnutné pre definitívne vyvedenie celého areálu z činnosti podľa plánov do roku 2008. Postupné znižovanie pracovníkov sa najviac prejavuje na obyvateľoch mesta Slavutyč, postavenom po havárii s pomocou ôsmich bývalých republík ZSSR už v bezpečnejšej vzdialenosti od elektrárne namiesto vysťahovanej Prypjate.

V evakuovanej a vysídlenej uzavretej černobyľskej zóne dnes žije takmer 500 samoosídlencov prevažne dôchodkového veku. Po vysťahovaní po havárii sa postupne vrátili do 15 sídel, v Černobyle ich žije asi 80. Raz týždenne im do zóny dovážajú najpotrebnejšie potraviny a výrobky. Podľa náčelníka černobyľskej zóny Volodymyra Chološu sa však stravujú najmä z toho, čo si vypestujú a odchovajú vo vlastných hospodárstvach alebo nájdu v lesoch, napriek zvýšenému obsahu radiácie v potravinách. Títo ľudia sú presvedčení, že život mimo ich rodných miest, kde by sa mohli presťahovať, by im spôsobil viac bolesti a škody ako v radiačnom prostredí. Prevažne bývajú v domoch, v ktorých žili pred haváriou, no niektorí z nich obsadili opustené lepšie domy. Dlhodobé sociologické prieskumy potvrdili, že obyvatelia, ktorých po havárii vysťahovali z okolia „atómky“ a už sa domov nevrátili, sa cítia horšie, ako samoosídlenci v zóne. Väčšina evakuovaných považuje svoj život za zničený a navrátilci radiáciu ignorujú. Podľa riaditeľa Inštitútu sociológie Národnej akadémie vied Ukrajiny Jurija Sajenka je dôležité hľadať metódy vedúce k zlepšeniu negatívneho stavu v správaní sa rôznych kategórií obyvateľstva postihnutého haváriou. Na to je však potrebný komplexný prístup k černobyľským problémom a nie ich rozdeľovanie na rôzne skupiny.

K zmenám v prístupe k riešeniu týchto problémov vyzýva Ukrajinu aj OSN. Veľkú závislosť obyvateľstva od sociálnej a humanitárnej pomoci by mala postupne nahradiť podpora obnovy a rozvoja znečistených území. Haváriou bolo na Ukrajine postihnutých viac ako 3 milióny ľudí, z toho tretina detí. Počet invalidov medzi nimi stúpol na takmer 96-tisíc. V rozpočte na rok 2002 je na černobyľské sociálne výdavky určených 2,144 mld. UAH, čo je o 301 mil. viac ako vlani. Dlhy z minulosti napriek zníženiu dosahujú 635 mil. UAH. Nevyhnutná je aj zmena černobyľského zákonodarstva, nezodpovedajúceho už reálnym potrebám.

Martin Benko

Kyjev