Pokles a jeho príčiny

Tak ako je to, môžu byť pedofili kňazmi, respektíve kňazi pedofilmi? Nemali by. Zhoduje sa v tom katolícka cirkev aj laická verejnosť. Ibaže takto neznie správna otázka.

Z hľadiska boja proti nepríjemnému javu je najmä dôležité zistiť, či sa hlavní aktéri posledných amerických afér pedofilmi narodili alebo sa nimi stali po rokoch strávených v cirkevných školách a v kňazskom rúchu. Je sexuálna náklonnosť k deťom daná geneticky alebo ju výrazne ovplyvňuje vývoj spojený s odriekaním?

Názor katolíckej cirkvi je v tomto smere pomerne jednoznačný. Jej predstavitelia zdôrazňujú, že niet žiadnej spojitosti medzi pedofíliou a cirkevným príkazom celibátu. Svoje tvrdenie podporujú argumentom, že k väčšine prípadov pedofílie v spoločnosti dochádza v rámci rodín. V tomto duchu sa nesú aj výsledky stretnutia cirkevných hodnostárov vo Vatikáne: trest za ubližovanie deťom by mal byť vylúčenie z cirkvi.

No sú tu aj iné názory. Vo viacerých moslimských krajinách muži potrebujú veľa peňazí, aby sa mohli oženiť. V období, kým ich zarábajú, svoje potreby uspokojujú tolerovanou homosexuálnou láskou, hoci sú v svojej podstate heterosexuálmi. Biologické potreby cíti aj kňaz a nie každý v sebe nájde dostatok síl, aby ich prekonal. A mnohí z tých, čo podľahnú, nemajú šťastie stretnúť peknú Meggie ako páter Ralph vo Vtákoch v tŕni. Ľahšie a hádam aj bezpečnejšie je zneužiť bezmocnosť dieťaťa, ktoré spravidla zo strachu a hanby mlčí ako hrob.

Ak je pritom celibát naozaj jedným z dôvodov kňazskej pedofílie, dalo by sa uvažovať aj o iných formách boja proti nej. Prísne tresty totiž nemusia priniesť výsledky. Ak duchovného od naplnenia túžob neodradí hrozba Božieho trestu, sotva sa zľakne toho pozemského.

Rastislav Boldocký