Úloha špeditéra bude zložitá

Zahraniční investori podľa všetkého obmedzia investície

Slovenská prenosová elektrizačná sústava (SEPS), ktorá vznikla reštrukturalizáciou Slovenských elektrární, konkrétne odčlenením prenosovej sústavy, je nástupcom SE aj v Únii pre koordináciu prenosu elektriny (UCTE). Jej členmi je v súčasnosti 35 prenosových sústav z 21 krajín Európy. Podľa vyjadrenia prezidenta UCTE Martina Fuchsa je jednou z hlavných úloh UCTE v najbližšom období stanoviť normy spoľahlivosti elektrizačných sietí. To znamená vytvoriť podmienky na bezpečné, plynulé dodávky elektriny. Liberalizácia trhu s elektrickou energiou, ktorá sa rozbieha aj v krajinách usilujúcich sa o členstvo v EÚ, prináša so sebou aj preťaženie sietí. Veď otvorenie trhu znamená, že prevádzkovatelia musia sprístupniť trh každému žiadateľovi. Predbežné prepočty ukazujú, že finančné náklady na ich posilnenie a dobudovanie budú značné. Navyše treba rešpektovať aj environmentálne kritériá, čo v mnohých prípadoch predstavuje značný problém. „Treba si však uvedomiť, že prenos palív (uhlia, plynu...) k elektrárni

je lacnejší ako

transport už vyrobenej elektriny po elektrických vedeniach,“ dodal M. Fuchs. Slovensko sa po sedemročnej prípravnej fáze pripojilo k UCTE (najskôr to bolo UCPTE) v roku 1998. Prebudovanie elektrizačnej sústavy na Slovensku tak, aby spĺňala všetky požiadavky UCTE si vyžiadalo takmer 100 mil. USD. Na valnom zhromaždení UCTE, ktoré sa včera uskutočnilo v Bratislave, do funkcie viceprezidenta zvolili predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa SEPS Alexandra Kšiňana. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že SEPS ako nezávislý prevádzkovateľ elektrizačného systému zabezpečuje prenos elektriny. Je teda v úlohe špeditéra a medzinárodného tranzitéra. Vôbec neovplyvňuje obchody s elektrickou energiou. SE, ktoré dnes produkujú vyše 86 % všetkej elektrickej energie vyrobenej v SR, naďalej budú zabezpečovať jej

nákup a predaj

do zahraničia. Vzhľadom na skutočnosť, že od 1. januára tohto roka sa v SR otvoril trh s elektrickou energiou pre veľkoodberateľov s ročnou spotrebou nad 100 GWh elektrickej energie, zaujímalo nás, či SEPS už zabezpečovala prenos niektorému z odberateľov, ktorí využili šancu vybrať si dodávateľa. Zatiaľ však len z domácich producentov. „Niektorí veľkoodberateľa hľadajú možnosti. Zatiaľ sú to však len snahy zorientovať sa, získať viac informácií, lebo celý systém nie je ešte vyjasnený,“ dodal A. Kšiňan. K téme, či naša elektrizačná sústava zvládne pripravované otvorenie sa trhu aj do zahraničia, A. Kšiňan dodal: „Teraz sa v rámci EÚ rieši otázka tzv. úzkych miest. Ide o existujúce sústavy, ktoré sú prevádzkované a boli budované na určité fyzikálne možnosti. Samozrejme, pri väčších operáciách v budúcnosti sa tieto fyzikálne možnosti znižujú. Slovensko má však dostatočne vybudované

prenosové kapacity

a rokujeme o výstavbe ďalších.“ A súvislosti vstupu zahraničných investorov do rozvodných energetických podnikov na investície do rozširovania kapacít a možností elektrizačných prepojení? „Keď budeme posudzovať podľa situácie v susedných štátoch (v Česku a Maďarsku), kde vstúpili investori, tak si myslím, že nejaké prudké vklady do nových investícií nemožno očakávať. Čiže investori budú chcieť vložený kapitál čo najskôr dostať späť,“ povedal A. Kšiňan. Pokiaľ ide o otázku výstavby elektrizačného prepojenia do Rakúska, A. Kšiňan potvrdil, že rokovania do štádia podpisu zmluvy dospeli už v decembri 1993. No pre niektoré technické požiadavky rakúskej strany a neskôr pre zosilnenie tlaku Rakúska proti Jadrovej elektrárni V-1 v Jaslovských Bohuniciach sa projekt zabrzdil. SEPS v súčasnosti pracuje na jeho oživení. Aj keď podľa neho toto vedenie (zo Stupavy po Viedeň - juhovýchod) nie je súčasťou odstavenia V-1, fakt, že na MH SR existujú návrhy, aby sa výstavba prepojky budovala pomocou EÚ na jej predčasné odstavenie, nevylúčil.

Zdena Rabayová