EÚ ako nemecká pomsta?

Le Pen je produktom reálnej spoločnosti a reálnej doby

„Európska únia je nemeckou pomstou za porážku vo vojne“, takto vníma Jean-Marie Le Pen, líder francúzskeho krajne pravicového Národného frontu (FN), dnešnú Európu. Povedal to pre denník Daily Telegraph. Le Pen je v týchto dňoch pre Európanov témou číslo jeden. To, čo vyrástlo (lepšie povedané čo už dlho rástlo) na francúzskom volebnom dvore, zrazu akoby zatieňovalo politický život aj v ostatných krajinách. Nemecký prezident hovorí o katastrofe, lídri troch najsilnejších britských strán rozbehli kampaň, aby pod vplyvom Le Penovho úspechu z prvého kola prezidentských volieb sa nezaktivizovala Britská národná strana, vo Fínsku včera extrémna pravica ohlásila vytvorenie novej strany Modro-biely fínsky národ, poslanci a úradníci Európskeho parlamentu v stredu vlastnými telami nepustili lídra FN na

tlačovú konferenciu v Bruseli, kde sa tiesnil nevídaný počet televíznych štábov. Aj Francúzov akoby zachvátila protilepenovská mánia. V 70 mestách vyšlo zo škôl a univerzít do ulíc stotisíc mladých Francúzov, aby vyjadrili svoj protest proti Le Penovi, Ústredné židovské konzistórium vyzýva francúzskych židov, aby v druhom kole 5. mája volili Jacquesa Chiraca a katolícky biskup v Saint-Denis oznámil, že „človek nemôže byť katolíkom a zároveň voliť Le Pena“. To je iba malá ukážka protilepenovskej fóbie. A ako to ovplyvňuje francúzsku politiku? Chirac odmietol televízny duel s Le Penom pred druhým kolom volieb, z politiky odstupujúci Lionel Jospin, ktorý sa včera dôstojne rozlúčil s prezidentom Chiracom a aj so svojimi ministrami, ich vyzval, aby sa nezúčastňovali na demonštráciách proti Le Penovi, lebo ten to môže zneužiť. Minister vnútra Daniel Vaillant si myslí, že tieto protesty sú skôr kontraproduktívne ako užitočné.

Zaujímavá je Le Penova slovná protiofenzíva. Rozvášneným davom mládeže oponuje tvrdením, že jeho za hlavu štátu volilo milión 18- až 24-ročných mladých Francúzov. Chiracovi, ktorý tvrdí, že televízna debata by prospela skôr „výrečnému“ Le Penovi, odkazuje, že má strach pred pravdou a obavy z kandidáta, ktorý nie je servilný. Nerozpakuje si to „rozdať“ s celou Európskou úniou, ktorá je podľa neho nemeckým plánom a ktorej vyčíta, že núti staré európske národy uzavrieť doživotné manželstvo. EÚ podobné vzrušenie nezažila od vstupu politickej formácie Jörga Haidera do rakúskej vlády. Britský denník Daily Telegraph poukázal na dvojtvárnosť Západoeurópanov, keď napísal, že Le Pen sa v názoroch na úpadok tradičných hodnôt vôbec nelíši od toho, čo píšu niektoré britské noviny, tie isté, ktoré teraz Le Pena zobrazujú ako Hitlera. Le Pen nie je vymyslený. Je produktom reálnej spoločnosti v reálnej dobe. A kto nepochopí túto spoločnosť a dobu s jej plusmi a mínusmi, nech sa nečuduje, že politici typu Le Pena vo voľbách občas nemilo prekvapia.

Iaromír Novák