My sa potrebujeme vzájomne

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Ing. Ján Líška, prezident spoločnosti

SCP, a. s., Ružomberok.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

J. Líška: Slovenská republika má významnú polohu v srdci Európy, lebo spája sever a juh a západ s východom a tiež, samozrejme, naopak. Ambície vstupu do NATO sú veľmi reálne a aj potrebné. Realita nášho vstupu je daná medzinárodným prepojením v obchode a v zahraničnej politike. Potreba je daná obojstrannou výhodnosťou, pretože Slovenská republika potrebuje NATO, ale na druhej strane NATO potrebuje Slovenskú republiku. Smerovanie do NATO je také výrazné, že nie je možné hovoriť o žiadnych povolených zmenách v tomto smerovaní. Myslím, že s budúcou vládou je možné počítať ako s vládou, ktorá bude orientovaná na NATO.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

J. Líška: Slovenská republika je malá krajina a z tohto hľadiska je odkázaná na medzinárodnú spoluprácu. Medzinárodná spolupráca je zároveň efektívnejšia vtedy, keď bude integrovaná v európskych štruktúrach. Európa ako jeden ekonomický celok sa môže stať veľmi vážnym ekonomickým súperom USA, Japonska, Číny a ďalších ekonomických zoskupení vo svete. Myslím, že zo strany SR je potrebné považovať prijatie do EÚ ako jeden z prvkov, ktorým je možné zabezpečiť náš strategický rozvoj. Na tieto vplyvy musíme byť pripravení. Treba však diskutovať o momente vstupu, prípadne o prijatí do EÚ. Tento okamih by mal byť veľmi presne definovaný zo strany našej vlády. Predovšetkým, čo sa týka podmienok naplnenia ukazovateľov ekonomického a sociálneho rozvoja, ale aj čo sa týka pozitívneho a negatívneho vplyvu a jeho kvantifikovania na jednotlivé oblasti rozvoja SR. Skúsenosti so vstupom štátov západnej Európy do Európskej únie či Rakúska alebo Španielska sú veľmi blízke. V každom prípade je potrebné vykonať analýzu jednotlivých vplyvov.

Na základe analýzy treba určiť postupné kroky smerujúce k integrácii. Za viac ako dôležité z hľadiska SR považujem konkurencieschopnosť pri úplnom otvorení hraníc so svojimi zahraničnými konkurentmi. Pre SR je mimoriadne dôležité:

- Zabezpečiť rozvoj investícií celoplošne zvýhodnením investorov na základe investovaného objemu a nie jednotlivo výnimkami, tak ako sa to robí v súčasnosti. Zároveň zabezpečiť podporu vybraných strategických odvetví vrátane celulózovo-papiernického priemyslu. Zmeniť súčasne platnú legislatívu, predovšetkým zákon o DPH.

- Na základe vysokej kvality a technickej úrovne výrobkov zabezpečiť vysoko efektívny export našich výrobkov s vysokou pridanou hodnotou.

To sú základné problémy, ktoré musí následne vláda veľmi rýchle riešiť principiálne, celoplošne a dynamicky.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

J. Líška: Rozvoj celulózovo-papiernického priemyslu by mal byť prioritou vládneho programu predovšetkým preto, že SR patrí medzi najviac zalesnené krajiny Európy. Môžeme sa porovnávať s Fínskom, so Švédskom, s Rakúskom a Českom. Máme prebytok predovšetkým listnatého dreva v kvalite vhodnej pre rozvoj celulózovo-papiernického priemyslu. Máme viac ako storočné skúsenosti s výrobou papiera. Vysokokvalifikovaní manažéri vedú k úspechom firmy v Ružomberku, Štúrove, ale aj v ďalších mestách, a preto by bolo zásadným nedostatkom nevyužívať tieto prednosti na posilnenie ekonomiky SR. Cenové relácie našich výrobkov v tomto roku sú nižšie ako v predchádzajúcom roku. Zásluhou technického a investičného rozvoja, podstatného zlepšenia kvality našich výrobkov, výraznou ekologizáciou technológií, realizovaní pravidelných programov na zníženie nákladov a programov racionalizácie patrí celulózovo-papiernický priemysel k stabilným odvetviam s jednotlivými firmami ako SCP Ružomberok, Kappa Štúrovo, Bukocel Vranov, Tento Žilina, Harmanecké papierne a ďalšie. V roku 2001 zaznamenal celulózovo-papiernický priemysel viac ako 25 mld. Sk, zisk pred zdanením viac ako 3 mld. Sk a investoval viac ako 2,3 mld. Sk. Bol to rekordný rok, pretože sme vyrobili asi 1,2 milióna ton celulózy a papiera. Už v minulom roku došlo k zníženiu cenových relácií výrobkov na trhu a v prvom polroku tento trend pokračuje napriek pozitívnemu vplyvu už spomenutých rozvojových a racionalizačných programov. Predpokladám, že negatívny vplyv nižších cien na európskom trhu pri predaji našich výrobkov bude viac ovplyvňovať hospodárenie v tomto roku. Preto všeobecne predpokladáme, že rok 2002 bude horší ako rok predchádzajúci.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

J. Líška: Problémov v hospodárstve a ekonomike SR je veľa. Reštrikčnou politikou je možné dosiahnuť vyrovnanie bilancie v makroekonomickej sfére, ale reštrikcia na druhej strane spôsobuje spomalenie obehu finančných zdrojov, čím sa vytvára dostatočný priestor na rozvoj mikrosféry. V predchádzajúcej časti som definoval priority SR v oblasti technický a investičný rozvoj, podmienky exportu. Okrem týchto rozhodujúcich priorít je nevyhnutné riešiť aj ďalšie oblasti, ako je:

- zamedziť zasahovanie štátu do sociálnych a ekonomických oblastí,

- zjednodušiť a zefektívniť oblasť daní vrátane DPH a zrovnateľnosť postavenia štátu a podnikateľských subjektov (štát má dnes mnohé neoprávnené výhody),

- podpora a rozvoj turistického ruchu,

- vypracovanie strategického rozvoja so zameraním na prioritné odvetvia oblastí pre nasledujúcich 10 - 20 rokov,

- vymožiteľnosť práva.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku novej SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

J. Líška: Porovnanie s ostatnými transformujúcimi sa krajinami je vždy veľmi relatívne, treba však povedať, že Slovensko má výhody, medzi ktoré je možné zaradiť polohu Slovenskej republiky, je srdcom Európy, má priamy hraničný kontakt s EÚ a ľudský potenciál. Medzi nevýhody je potrebné zaradiť: nedostatočný objem investícií, negatívnu bilanciu zahraničného obchodu a vymožiteľnosť práva.