Nadrezortný cestovný ruch

Komentuje Rudolfa Vallová

V očakávaní zriadenia Národného úradu pre cestovný ruch (NÚCR) sa začínajú pripravovať zákonné predpoklady na jeho založenie. Podľa vyjadrenia ministra hospodárstva Ľ. Haracha rozpočet úradu bude nadviazaný na rozpočet ministerstva hospodárstva, teda rovnako, ako je dosiaľ sekcia cestovného ruchu. Splní takto založený úrad očakávanie? Navyše ak podľa záverov Porady ekonomických ministrov v októbri minulého roka návrh na jeho zriadenie v predloženom znení neobsahoval presvedčivé argumenty o tom, že nový ústredný orgán štátnej správy zabezpečí želaný obrat v cestovnom ruchu a bude garantovať jeho očakávaný rozvoj. Nikto nepochybuje o tom, že cestovný ruch v sebe skrýva dosiaľ ešte nevyužitý potenciál, ktorý všade vo svete pôsobí v smere vytvárania nových pracovných príležitostí. Aby to tak bolo aj na Slovensku, je potrebné, aby nový národný úrad zvládal to, čo doteraz viedlo k neuspokojivým výsledkom doterajších inštitúcií v oblasti koncepčnej, legislatívnej, programovej, propagačnej, teda aby novozriadený štátny úrad mal „nadrezortný charakter“. V tejto súvislosti sa núka otázka, či finančné napojenie úradu na rozpočtovú kapitolu MH SR bude tým pravým riešením.

Aké miesto by mal teda NÚCR v našom hospodárstve? Devízový príjem zo služieb cestovného ruchu a jeho podiel na tvorbe HDP je nízky na to, aby sme pomýšľali o zriadení samostatného ministerstva. Nechceme sa dať inšpirovať ani predrevolučným riešením, keď vrcholným riadiacim orgánom bol Vládny výbor pre zahraničný cestovný ruch ako koordinačný orgán federálnej vlády, kde miesto predsedu zastával podpredseda federálnej vlády. Vo výbore ho zastupoval výkonný štátny úradník ako prvý podpredseda a miesta ďalších podpredsedov zastávali predsedovia vládnych výborov pre cestovný ruch pôsobiacich na národnej úrovni. Tým, že predsedom národného vládneho výboru bol minister obchodu (podpredsedami výkonní štátni úradníci prizývaní na každé zasadnutie vlády), za stav cestovného ruchu plne zodpovedal člen vlády. Vládny výbor cestovného ruchu navyše spravoval aj fond cestovného ruchu, do ktorého ročne z príjmov z cestovného ruchu prúdilo 300- až 500-tisíc Kčs (pri priemernom plate 1800 Kčs). Prostriedky fondu boli dôležitými investičnými zdrojmi zabezpečujúcimi rozvoj cestovného ruchu priamo v regiónoch.

Návrat späť nie je možný a ani ho nechceme. Do cestovného ruchu zavádzame demokratické prvky, pracujeme nad návrhom zákona o zriaďovaní a financovaní združení cestovného ruchu, budujeme novú regionálnu politiku a na to, aby sa cieľ podaril, treba adekvátne riešiť aj centrálnu úroveň. Cestovný ruch, ak sa má rozvíjať, nesmie zostať Popoluškou, ktorá zo zeme smutne zbiera rozsypaný hrach. Na jeho rýchlejší rozvoj chýbajú investície, nedostatočná je infraštruktúra, uplatňovanie záverov Agendy 21 je v plienkach, zavádzanie vyspelých technológií pomalé, globálne prepojenie národnej ekonomiky v oblasti cestovného ruchu takmer žiadne, schvaľovaná legislatíva prináša skôr zmätok ako súlad do podmienok podnikania - všetko dôsledky spojené s nerešpektovaním nadrezortného charakteru odvetvia. Chceme v tom pokračovať?