Budúcnosť ukazuje novú tvár

Čiernohronská železnička vracia život do regiónu

Najväčšia turistická atrakcia na Horehroní Čiernohronská úzkokoľajná železnička vstupuje v týchto dňoch do ďalšieho desaťročia turistickej sezóny. Pre mikroregión Čierny Hron, zdá sa, blýska sa na lepšie časy. Vidiecky turizmus sa zviditeľňuje a naberá na dynamike. Ako uviedol jeden z tých, ktorí majú obrovský podiel na uchovaní historickej technickej pamiatky Aleš Bílek, po prvý raz po dlhých rokoch je namieste mierny optimizmus. Čo ho k tomu vedie? Oživenie píly v Jánošovke, ktoré znamená zamestnanosť pracovníkov aj počas zimných mesiacov a získanie dotácie od švajčiarskej vlády na projekt Ekológia dopravy pre mikroregión Čierny Hron. Vráťme sa však trochu do histórie. Stavba hlavného úseku lesnej železničky z Hronca

na Čierny Blh,

ako sa vtedy nazýval dnešný Čierny Balog, sa začala takmer pred sto rokmi. Trasa merala 10,4 kilometra, pričom s pravidelnou prevádzkou sa začalo o rok neskôr a pribúdali ďalšie úseky. Nakoniec dĺžka dosiahla 131,98 kilometra. Lesná železnička zásobovala píly a v 30. rokoch sa na nej prepravilo 260-tisíc

kubíkov dreva, v 50. rokoch to bolo až 300-tisíc kubíkov dreva ročne. Za 74 rokov existencie odviezla viac ako 15 miliónov kubíkov dreva. Denne tu premávalo sedem parných lokomotív a o ich prevádzku sa staralo 115 pracovníkov. Rozvoj dopravy v tomto prípade neprial jej ďalšiemu rozvoju, naopak. Musela čeliť čoraz tvrdšej konkurencii a jej osud spečatilo rozhodnutie vlády, ktorá v roku 1985 pristúpila k jej likvidácii. Vtedy jej trať merala len 36 kilometrov a koľajnice, vozne a lokomotívy čakal definitívny zánik - zošrotovanie. Osud unikátnej technickej pamiatky však zaujal niekoľko mladých ľudí a vďaka nim dnes táto železnička patrí do zoznamu technických pamiatok. Pri jej rekonštrukcii vznikali tábory známe ako

Strom života,

na ktorých pracovalo bezplatne mnoho mladých ľudí zo Slovenska aj z Česka. Pre jej záchranu veľa urobili obce, združené v mikroregióne Čierny Hron, pracovníci železnice, Ekocentrum Vydra i samotní obyvatelia. Zrekonštruovali 12 kilometrov trate, obnovili sezónnu premávku z Hronca do Čierneho Balogu, ako aj nákladnú dopravu. Prevádzka je však náročná, ročne potrebuje na svoju prevádzku 5 mil. Sk, a to predpokladá obnovenie dennej pravidelnej dopravy počas celého roka. Ukazuje sa, že vízia by sa mohla stať pomaly skutočnosťou. Železnička má úzke prepojenie na horehronský región, na obce, ktoré vidia svoju perspektívu v cestovnom ruchu a vo vidieckom turizme. K tomu smerujú ich najnovšie aktivity. Od 1. mája 2002 spúšťajú tri neziskové organizácie čiernobalocká Vydra, Cykloklub Poľana z Detvy a Hucul klub zo Sihly, zaujímavý a unikátny produkt pod názvom

Vrchárske putovanie,

čo dáva viacero možností, ako dať zarobiť tamojším obyvateľom a zároveň záujemcom pomôcť efektívne využiť voľný čas kombináciou pešej a cyklistickej turistiky. Putovanie zahŕňa vyše stokilometrový okruh okolo Poľany a ponúka desať programov, ktoré možno rôzne kombinovať podľa fyzickej zdatnosti návštevníkov či rodín, ako aj podľa cenových relácií. Skladbu programov, informácie aj objednávky si môžu záujemcovia pozrieť aj na webovej stránke www.putovanie.sk. Nevšedné putovanie prírodou ponúka ubytovanie, individuálnu turistiku či turistiku so sprievodcom, cyklistické trasy, jazdu na koni, kurzy, skalolezectvo, vyhliadkové lety, salaše, farmy a iné. Tamojší obyvatelia sú pripravení. Takmer 50 postelí na súkromí a v penziónoch ponúka Čierny Balog, 25 postelí je na Vrchoch a k dispozícii je i penzión a horský hotel Poľana s vyše 200 posteľami. Ľudia na slovenskom vidieku

sú konzervatívni

a brzdou je i legislatíva v tejto sfére, ktorá obmedzuje najmä možnosti v stravovaní, keďže väčšina ubytovateľov nemá živnosť. Tam, kde sa ubytuje do desať hostí, je možné dostať raňajky. Jedlá v tejto časti Slovenska sú skutočnou gastronomickou pochúťkou, ktorá sa odvíja od receptov starých balockých či detvianskych gazdiniek. Skúšobný produkt je mostom k oživeniu ďalších aktivít a služieb. Keďže ide o prvý projekt tohto druhu na Slovensku v takejto netradičnej skladbe, zatiaľ je orientovaný na slovenský a český trh. Od cestovných kancelárií majú ponuky na zaradenie do katalógovej ponuky, istý problém je však so sprievodcami. Do budúcna mienia ponúkať aj výborné bežecké terény na využitie počas zimy cez služby cestovných kancelárií. Problémom stredného Slovenska, Nízkych Tatier a nielen ich je, že z hotelov môžu návštevníci navštíviť kultúru v mestách, využiť prehliadky

jaskýň a kúpalísk,

a tým sú ich možnosti ohraničené. Vrchárske putovanie je iné v ponúkanom širokom spektre, z ktorého si možno vybrať to, čo turistov zaujíma. Potenciál tohto územia je naozaj veľký. V lete 2002 sa otvára tiež 20. ročník vydrovských letných táborov, sú pripravené požičovne bicyklov, výlety železničkou, vychádzka do najstaršieho pralesa v Uhorsku - Dobročského, cvičné lezecké skaly v Kaľamárke, nechýba viacdňové putovanie na koňoch pre náročných. Napríklad spomínaný Hucul klub má dnes dvanásť koní, huculov, potomkov divých koní. Ide o pôvodne podkarpatské plemeno, vhodné pre začiatočníkov a deti. Jeden stojí od 8- do 12-tisíc Sk. Z mesta do obcí a osád odchádza čoraz viac ľudí, ktorí hľadajú nový

spôsob života

a harmóniu na vidieku. Patrí k nim i rodina, žijúca na tzv. Marekovom dvore na Sihle, ktorá na rodinnej farme počas leta každoročne usporadúva detské tábory. V deň začatia turistickej sezóny na železničke, v stredu 1. mája, z Banskej Bystrice do Hronseka vypravia zvláštny parný vlak s prestupom v Čiernom Balogu. Súčasťou programu bude okrem iného vyhlásenie sv. Jozefa Robotníka za patróna obce a posvätenie „Balockej Mary“, parnej lokomotívy, ktorá môže byť v prevádzke ďalších dvanásť rokov. Cestovné sa nezdražovalo. Od mája do polovice septembra budú dve parné lokomotívy so súpravou historických vozňov premávať trikrát denne, cez víkend sedemkrát. Budúcnosť, zdá sa, ukazuje svoju krajšiu tvár. Je mimoriadne dôležité podporovať nákladnú dopravu z píly v Jánošovke, ktorá vyváža drevo na export a vytvorila 2-3 pracovné miesta aj počas zimných mesiacov. Najdôležitejšia je, podľa mienky skupiny mladých nadšencov, finančná dotácia od slovensko-švajčiarskeho revolvingového fondu na dostavbu trate z Hronca

do Chvatimechu

už od budúceho roka a vybudovanie informačného centra. Proces prideľovania financií trval pol roka a 10 mil. Sk je reálnych koncom mája 2002. Dlh železničky, ktorý sa rokmi nabalil, keďže dohodnuté podmienky o dotáciách sa neplnili, predstavuje daňovému úradu a Sociálnej poisťovni vyše 3,5 mil. Sk. Bez dobrovoľníkov a nadšencov, zanietených pre rozvoj vidieckeho turizmu, by sa však určite myšlienku rozvoja vidieka v takom rozsahu, v akom sa ukazuje dnes, nepodarilo naplniť.

Eva Berčíková