Daň za dlhoročnú nevšímavosť

Pre Hornádsku kotlinu sa teraz všetko odvíja od kvality vody

Zvrátiť stav v chabej aktivite vo využívaní európskych predvstupových fondov na Spiši bolo poslaním Združenia pre stavbu rozvodu pitnej vody a odkanalizovanie Hornádskej kotliny - Čistý Ružín v čase jeho vzniku, ktoré založila AGS Holding v januári minulého roka v Spišskej Novej Vsi v spolupráci s tamojším okresným úradom (podobné združenie je založené aj v okrese Gelnica pre Hnileckú kotlinu). Podľa generálneho riaditeľa AGS Rudolfa Hozu, ktorého neskôr zvolili za predsedu rady združenia, začali tým „beh na dlhé trate“ vyžadujúci veľa úsilia, námahy, práce a peňazí v získavaní podkladov na zostavenie projektu, ktorý ešte nemusí mať víťazný koniec. Cieľom združenia je vyriešiť dostatok kvalitnej pitnej vody pre obyvateľov Hornádskej kotliny, zvýšiť kvalitu jej života a zlepšiť životné prostredie. „Lebo ak odkanalizujeme a vyčistíme splaškové vody na celom toku Hornádu od sídla Spiša až po Ružín, tak rieka i vodná nádrž budú skutočne čistejšie, z čoho môžu

mať prospech

nielen obyvatelia kotliny, ale aj návštevníci využívajúci turistický ruch,“ hovorí R. Hoza. Zakladajúcimi členmi združenia sú okrem AGS Holdingu obce Odorín, Bystrany, Markušovce, Jamník, Matejovce nad Hornádom, Olcnava, Vítkovce, Chrasť nad Hornádom, Domaňovce, neskôr sa k nim pridala aj Kluknava a mestá Spišská Nová Ves, Krompachy, Spišské Vlachy. Združenie nemá žiaden majetok iba vklady členov, ktoré dosiahli 300-tisíc Sk a dosiaľ nimi stačili akurát tak zabezpečiť prípravné práce na spracovanie potrebnej dokumentácie pre zaradenie do financovania v rámci projektu ISPA. Celý minulý rok sa niesol v znamení príprav podkladov, ich konzultovania na príslušných úradoch, cizelovania a doplňovania, aby v januári tohto roka mohli zostaviť žiadosť o technickú pomoc na spracovanie dokumentácie podľa požadovanej hierarchie a odovzdať ju na ministerstvo životného prostredia. Významnú pomoc dostali od michalovských projektantov i z tamojšieho okresného úradu, tí sa už podieľali na podobnom projekte pre oblasť južného Zemplína a nadobudli tam bohaté skúsenosti. „Preto sa nám podarilo už po roku dosiahnuť

také výsledky,

k akým sa v Michalovciach dopracovali až po troch - štyroch rokoch,“ podčiarkuje dôležitosť tejto spolupráce R. Hoza a dodáva, že výsledkom ich snaženia je zaradenie do indikatívneho zoznamu prioritných projektov ISPA, čo im z ministerstva životného prostredia potvrdili začiatkom februára. Kľúčovým obdobím tvorby projektu boli mesiace na prelome rokov 2001 - 2002, keď sa konali rôzne diskusie, poradenské aktivity a už aj jeho obhajoba pred komisiou vedenou vyslancom EÚ. V polovici apríla pokračovala prezentácia projektu na ministerstve životného prostredia pred ďalšou komisiou, v ktorej boli zástupcovia EÚ, ministerstiev životného prostredia, financií, pôdohospodárstva, implementačnej agentúry, úradu vlády, FNM, Rómskej iniciatívy pre vysoký počet Rómov v kotline a ďalších inštitúcií. Komisia potvrdila životaschopnosť projektu,

dala prísľuby

na realizáciu hoci aj drahšej jeho alternatívy z hľadiska kvality a dostatku vody, ako aj stability zdrojov. Združenie teda pokračuje v ďalších prípravách, do septembra má pripraviť podmienky pre nástup odborníkov z EÚ na technickú pomoc, ktorá bude stáť asi 200-tisíc EUR. Do apríla nasledujúceho roka zahraniční aj domáci odborníci majú termín na vypracovanie definitívnej verzie dokumentov do takej podoby, aby mohli byť predložené do Bruselu a tam následne schválené. Projekt by sa mohol začať realizovať v druhom polroku budúceho roka a ukončiť v roku 2006. Celkový jeho hrubý vykalkulovaný náklad sa pohybuje na úrovni 670 mil. Sk, kde združenie počíta s 50-percentnou dotáciou z EÚ, 25 percentami by mal prispieť štát a ďalších 25 % by mali kryť z vlastných zdrojov. Keďže ich však nemá, dostalo prísľub z PKB na úver. Zástupcovia EÚ však nevylúčili možnosť vyššej než 50-percentnej dotácie. Samotná realizácia projektu okrem zvýšenia kvality života

v dotknutej oblasti,

podstatne nižšieho rizika ohrozenia spodných vôd, vyššej čistoty Hornádu i Ružína prinesie aj prácu asi pre 600 ľudí. V rámci akcie zrekonštruujú dve čističky odpadových vôd v Krompachoch a Spišskej Novej Vsi, aby spĺňali európske normy, vybudujú ďalších päť a k nim aj kanalizačnú sieť. Podobne postavia šesť nových vodojemov s patričnými rozvodmi vody, ktorú získajú buď intenzifikáciou súčasných zdrojov, alebo ďalšími vrtmi do podzemia, pričom využijú aj koncepciu vodární. Rátajú aj s možnosťou predĺženia prívodu vody z Liptovskej Tepličky. S povrchovými zdrojmi neuvažujú.

Ladislav Kulik