Pôžičku, načo dotácia?

Nezamestnaní v bezvýchodiskovej pozícii?

Marek je 26-ročný mladý muž, ktorý je prakticky päť rokov bez práce, vlastne ešte nemal poriadne zamestnanie. Mal to šťastie, že sa dostal do rekvalifikačného kurzu pre malé a stredné podnikanie a od úradu práce získa dotáciu na začatie činnosti svojej plánovanej živnosti. To je príklad len jedného z účastníkov rekvalifikačného kurzu, ktorý práve prebieha v prešovskej Akadémii vzdelávania. Jeho frekventantmi sú ľudia, ktorí chcú podnikať, lebo im nič iné nezostáva. Nemajú príjem, nemajú už úspory a nemajú ani šancu získať prácu. Nemajú z čoho žiť. Pletenie, šitie, vizážistika, kaderníctvo, stolárstvo, zámočníctvo, účtovníctvo - to sú činnosti, ktoré vedia robiť a ktoré by ich dokázali uživiť. Vlastne ani nejde o podnikanie, ale doslova o samouživenie. Marek si chce otvoriť stolárstvo, ktoré bude zamerané na montovanie zakúpených nábytkových zostáv,

výrobu liniek

a vstavaných skríň, montáž plávajúcich podláh a stropných podhľadov. „Oženil som sa, mám malé dieťa a z tých peňazí, ktoré dostávam z úradu práce, človek nevyžije. Keby sme nemali rodičov z jednej i druhej strany, ktorí nás podporili, nedokázali by sme vyžiť. Po vojenskej službe som pracoval ako barman, potom som pracoval 1,5 mesiaca v stavebnej firme a tri mesiace ako stolár. Inak som celý čas nezamestnaný. Mám skončenú strojnícku priemyslovku a som bez šance zamestnať sa,“ vysvetľuje Marek. Na vytvorenie dielne potrebuje 200-tisíc Sk. Najväčšia položka je píla, ktorá stojí 120-tisíc Sk. Ostatné položky majú podstatne nižšiu hodnotu - vŕtačky, skrutkovače. Marek, rovnako ako ostatní účastníci kurzu, žiada dotáciu asi 200-tisíc Sk. Šancu získať ju v plnej výške má však minimálnu. V roku 2001 bolo v Prešovskom kraji vytvorených 645 miest na samozamestnanie a celkovo bolo vyplatených 36,4 mil. Sk. Aj keď v zmysle zákona

môže príspevok

dosiahnuť 200-tisíc Sk, priemer v Prešovskom kraji predstavuje 56 405 Sk, pričom celoslovenský priemer je 67 534 Sk. Najnižšia dotácia bola v okrese Bardejov - 30 962 Sk a najvyššia v okrese Kežmarok - 96 615 Sk, závisí to od podnikateľského zámeru. Ako upozorňuje Ing. Iveta Baranová, vedúca oddelenia pre zamestnanosť a rozvoj KÚP v Prešove, predtým bola dotácia pre SZČO ešte nižšia. V rokoch 1999 a 2000 dosahovala približne 35-tisíc Sk. Ako zdôraznila, úspechom je, že dotácie pre SZČO sa podarilo zvýšiť a dostať na úroveň príspevku pre zamestnávateľa na vytvorenie pracovného miesta, ktorá má priemernú výšku 54 743 Sk. Podľa I. Baranovej malé a stredné podnikanie dlhodobo je prioritou NÚP a vykazuje najvyššiu úspešnosť vynaložených prostriedkov. Marek však napriek tomu začiatok podnikania nebude mať jednoduchý. Ešte nevie, akú dotáciu dostane: „Všetko bude závisieť od toho, koľko dostanem peňazí. Budem musieť prehodnotiť celý plán. Možno, ak dostanem 50-tisíc Sk, tak ani podnikať nepôjdem. Veľmi by som uvažoval, či by sa mi to vyplatilo. Za tú sumu si kúpim akurát dve vŕtačky a skrutkovač. Takže mám dve možnosti - nechať to tak alebo začať už od začiatku s problémami a o dva roky budem zasa na úrade práce. Úrad práce by mal pri schvaľovaní dotácií

vychádzať z toho,

že dôkladne preštuduje potrebné investície. Ak mojím nosným výrobným nástrojom je píla za 120-tisíc Sk a žiadam 200-tisíc Sk, je jasné, že zvyšok sú už malé položky. Tie by som postupne mohol zvládnuť aj sám, ale takú veľkú sumu nedám dokopy. Ak si však za dotáciu kúpim len malé položky a k hlavnej investícii sa nedostanem, ťažko môžem začať podnikať,“ hodnotí Marek. Ďalšie zdroje získania zdrojov sú pre neho prakticky nedostupné. Banky, ak sa vôbec zaujímajú o také malé pôžičky, vyžadujú ručenie, ktoré on nemôže splniť. Vo svojich 26 rokoch nemá byt, žiadny majetok, nulové úspory a žiadny pravidelný príjem. Istou šancou je mikropôžičkový program, ten však vôbec nedokáže uspokojiť požiadavky všetkých záujemcov. Aké má šance? „Najrozumnejšie by bolo nie darovať tie peniaze ako dotáciu, ale dať 200-tisíc Sk, avšak ako pôžičku. Možno bezúročnú, možno s minimálnym úrokom a s ročným odkladom splátok. Po roku by som už bol schopný ju splácať. Veľmi rád by som tak

získal peniaze,

lebo by som mohol normálne začať s podnikaním. Čo mám z toho, že dostanem 50-tisíc Sk, keď si musím zohnať ďalších 150-tisíc Sk, ktoré mi však nikto nepožičia? Ktorá banka alebo inštitúcia na Slovensku mi požičia 100-tisíc Sk, ak nemám čím ručiť? Navyše je to priveľká suma, aby som si požičal od príbuzných alebo známych. Musím živiť seba, rodinu, musím niekde bývať, jesť. Nechcem skončiť ako bezdomovec niekde pod mostom, ktorý žije z podpory. Chcem len slušne žiť a pracovať a vychovávať svoje dieťa tak, aby tiež chcelo vytvárať hodnoty v tomto štáte, nielen brať. Spejeme však k tomu, že sa dostávam do pozície žobráka,“ skončil Marek.

Veronika Fitzeková