Začal boj medzi vládou a NBS

Vo štvrtok vláda mimoriadne rokovala o možných rizikách štátneho rozpočtu. Guvernér centrálnej banky Marián Jusko nebol príliš nadšený opatreniami vlády, keď tá ho viac-menej ignorovala a neprijala žiaduce škrty v rozpočte. Jusko verejne priznal, že tieto opatrenia majú len signálny charakter a riziká zvýšeného deficitu štátneho rozpočtu aj naďalej pretrvávajú.

Keďže vo štvrtok vláda nekonala, rozhodla sa v piatok zobrať osud slovenskej ekonomiky do rúk centrálna banka. Banková rada NBS tak na konci týždňa nečakane zvýšila základnú dvojtýždňovú limitnú repo sadzbu o 0,5 % na 8,25 %. Rovnako vzrástla aj jednodňová sadzba (6,5 %) a refinančná sadzba (9,5 %).

O tom, že niečo nie je v poriadku, svedčí aj fakt, že NBS zvýšila úrokové sadzby práve v čase, keď ostatné centrálne banky ich znižujú. Veď len minulý týždeň v Česku a Poľsku úrokové sadzby naopak klesli.

NBS týmto krokom chce obmedziť predovšetkým spotrebu tak domácností, ako aj firiem a vlády. Keďže inflácia sa v posledných mesiacoch pohybuje na historických minimách, dôvodom zvýšenia sadzieb sú zrejme marcové čísla zahraničného obchodu. Podľa správania centrálnej banky sa dá usudzovať, že marcový výsledok bude o dosť horší ako jej odhady.

Slovensko v najbližších dňoch čakajú vyššie úrokové sadzby. Na jednej strane sa síce zvýšia sadzby pri vkladoch, avšak na druhej strane s najväčšou pravdepodobnosťou vzrastú úrokové sadzby pri úveroch (pre podniky aj pre obyvateľstvo). Zvyšovanie zrejme neobíde ani hypotekárne a stavebné úvery.

Ďalším nie nepodstatným faktom bude zníženie ekonomického rastu! Keďže hrubý domáci produkt (HDP) je u nás ťahaný predovšetkým domácou spotrebou, znížením tejto zložky dôjde k jeho poklesu. Pravdepodobne dôjde aj k prehodnoteniu tempa rastu HDP, čo môže tiež ohroziť príjmovú stránku

Vyššie úrokové sadzby prilákajú k nám krátkodobý špekulatívny kapitál. Tento prísun vyvolá tlak na posilňovanie koruny. Keďže toto posilňovanie nebude podporované výkonnosťou ekonomiky, následne dôjde k odlevu špekulatívneho kapitálu a koruna sa oslabí. „Takýto veľký úrokový diferenciál môže prilákať ďalšie krátkodobé peniaze, ktoré môžu paradoxne posilňovať korunu a vytvárať tým priestor na jej väčší jednorazový pokles, ak by vláda nezmenila svoju fiškálnu politiku,“ uvádza analytik ING Bank Ján Tóth.

NBS týmto krokom dáva jednoznačne najavo, že ako prvá by mala začať šetriť vláda. Napríklad tým, že začne zoškrtávať svoje výdavky (aj vo volebnom roku). Čím skôr si to vládni politici uvedomia, tým menej uškodia slovenskej ekonomike.

Marcel Laznia