Ohlásený útok?

„Vtedy obidvaja do neho pichali a sekali proti dverám, niektoré bodnutia boli ľahké, iné zasa hlboké - dali sa uniesť oslepujúcou otupenosťou, ktorú získali kdesi v tíšine na druhom brehu strachu. Nepočuli volanie ľudí z celého mestečka, vydeseného ich zločinom. „Mal som pocit, ako keď človek jazdí na koni,“ vyhlásil Pablo Vicario. Ale obidvaja zrazu precitli, boli už celkom vysilení, zdalo sa im však, že Santiago Nasar sa nikdy nezvalí na zem. „Dofrasa, bratranec,“ povedal mi, „ani si nevieš predstaviť, aké je ťažké zabiť človeka.

Takto opisuje Gabriel García Márquez v Kronike vopred ohlásenej smrti ústrednú vraždu, o ktorej vedela celá dedina, no nikto neurobil nič, aby jej zabránil. A mohol.

Toľko literatúry. Vplyvný denník New York Times vo svojom nedeľňajšom vydaní informoval, že USA pripravujú plán na útok proti Iraku, ktorého cieľom bude zvrhnutie vlády irackého prezidenta Saddáma Husajna. Noviny uvádzajú aj základné podrobnosti. Dôvod je praktický: „USA stavajú na vlastný plán, lebo nemôžu spoliehať na úspech interného irackého puču.“ Časovanie pragmatické: „Začiatok akejkoľvek operácie je ešte v tomto roku veľmi nepravdepodobný. Operácia by sa mala začať na budúci rok, aby si tak Bushova administratíva mohla zabezpečiť vojenskú a diplomatickú podporu a pripraviť sa na zvýšené ceny ropy.“ A spôsob profesionálny: „ Bushov plán predpokladá masívne nasadenie leteckých a pozemných síl od 70 000 do 250 000 vojakov.“

Nechcem teraz zachádzať do toho, či je vojna adekvátnym riešením medzinárodných kríz. Ak aj áno, tak môže byť iba tým krajným. Podľa NY Times je, našťastie, ešte stále dosť času, aby sa prejavila diplomacia. Lebo človeka možno naozaj nie je ľahké zabiť, keď sa to však stane, niet návratu späť.

Rastislav Boldocký