Rezort sa správa macošsky...

Potravinári vydaní napospas európskej konkurencii

S predsedom Únie podnikateľov a zamestnávateľov v potravinárskom priemysle Ing. Petrom Vendelínom sme hovorili o nelichotivej situácii v tomto odvetví. Potravín nie na trhu dosť pokiaľ ide o množstvo i sortiment, a to navodzuje dojem, akoby potravinári problémy nemali. Nie je to však pravda.

Slovenský potravinársky priemysel je pod tlakom dovozu zo zahraničia. Všetky výrobky máme kvalitné, vieme si ich vyrobiť, no napriek tomu sa veľa z nich dováža. Mieru, v akej sa tak deje, považujete za únosnú alebo máte výhrady k úrovni ochrany domáceho trhu?

- Dovoz je neúmerne veľký, ale tento problém nevieme riešiť. Máme pritom záporné saldo celkového zahraničného obchodu a deficit v agrokomplexe je približne 16 mld. Sk. Naproti tomu stoja tvrdenia odborníkov, že až 80 % dovozu sú tovary, ktoré vieme doma vyrobiť. Máme prijaté tri zákony, ktoré by mali pomôcť zabrániť nežiaducemu dovozu, ale ich aplikácia je zložitá a efekt z nich minimálny. Niekoľko príkladov: dovoz za 10 mesiacov tohto roka pri pšeničnej múke dosiahol 14 055 ton, cestovinách 5962 ton, pričom domáca kapacita na výrobu cestovín nie je využitá ani na 50 %. Hovädzieho mäsa sme doviezli 7610 ton, čo je až 16 % produkcie. Jogurty sme importovali v množstve 11 924 ton, a pritom naše mliekarne zatvárame. Samozrejme, nie je to len otázka finančného krytia dovozu, čo sa prejavuje na obchodnej bilancii, ale najmä obmedzenie výroby, za ktorým treba vidieť rast nezamestnanosť s celým radom súvislostí.

Pri rozdeľovaní dotácií sú v SR stále v popredí prvovýrobcovia. Potravinári, ktorí hospodária takisto v zložitých podmienkach, a pritom prípadné zvýšenie cien z ich strany je ostro sledované a kritizované, sú odkázaní na svoje sily. Aké zmeny alebo systém dotácií by ste navrhovali v tomto smere?

- Rezort odôvodňuje toto nerovnaké smerovanie dotácií tým, že vraj v EÚ predpisy neumožňujú finančnú pomoc pre výrobcov. Avšak po prvé: zatiaľ nie sme v EÚ, po druhé: v štátoch EÚ majú potravinári nepriamu pomoc napríklad pod zásterkou ekológie. A do tretice: čo proexportné dotácie, ktoré poznáme i my, ale v objeme úplne zanedbateľnom pri porovnaní so susedmi? Takže spôsobov ako podporiť potravinárov, by bolo viacero, treba len zo strany rezortu dobrú vôľu a záujem.

Ako sa otvárajú nožnice medzi vstupmi a nákladmi v potravinárskej výrobe v posledných rokoch?

- V roku 1999 potravinársky priemysel vykázal stratu 814 mil. Sk. Horšie je, že strata bola vykázaná už tretí rok za sebou a neviem o žiadnom závažnom opatrení, ktoré by radikálne zmenilo situáciu v tomto roku. Optimistický nie je ani výhľad do blízkej budúcnosti, vzhľadom na ceny energie opak bude pravdou. Zvýšiť ceny potravinárskych podnikov cez spotrebiteľské ceny je problematické, pretože kúpyschopnosť nášho obyvateľstva nerastie. Popritom všetkom je tu riziko dovozu dotovaných potravín, keď objem dotácií do agrokomplexu je u susedov iný. Podľa údajov OECD patrilo Slovensko vlani spomedzi postkomunistických krajín k tým, kde najmenej vzrástli ceny potravín, a to len o 2,7 %. Pre zaujímavosť, v tejto štatistike patríme ku krajinám s najväčšou DPH na potraviny .- 10 %.

V poslednom období do viacerých potravinárskych podnikov na Slovensku vstúpil zahraničný kapitál formou kúpy majoritných podielov spoločnosti. Znamená to, že slovenskí potravinári nestačia držať krok s modernými technológiami a touto formou hľadajú finančné zdroje na investovanie?

- Vstup zahraničného kapitálu do potravinárskych podnikov sa očakával. Pokiaľ tieto podniky budú ďalej prosperovať a zahraničné spoločnosti nebudú zneužívať svoju ekonomickú silu, tento postup možno vítať. Či pri každom predaji majoritného podielu bol tento postup jedine správny, to sa nedá povedať paušálne. Avšak ekonomické výsledky potravinárstva nie sú dobré, podnikateľské prostredie veľmi zložité, kapacít je nadbytok a je preto logické, že niektorí majitelia stratia odvahu zápasiť ďalej.

Ako vidíte konkurencieschopnosť slovenského potravinárskeho priemyslu pri vstupe do EÚ? Budeme schopní presadiť sa na voľnom trhu? Je príprava, o ktorej sa stále hovorí, dostatočná?

- V prvom polroku tohto roka boli pod patronátom Ministerstva poľnohospodárstva SR spracované dva dôležité dokumenty, a to pod názvom: Koncepcia agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005 a Návrh reštrukturalizácie potravinárskeho priemyslu podľa odvetví. Na materiáloch pracovali i výskumné ústavy a zástupcovia samosprávnych orgánov ako SPPK a aj Únie potravinárov. Hlavný zmysel bol v určení cieľov, prostriedkov a časovom harmonograme na dosiahnutie konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu po vstupe do EÚ. Materiály, pokiaľ viem, boli zastavené, neboli schválené v parlamente.

A čo ďalej?

- Zdá sa, že nič sa nedeje a je po príprave. Teda čakáme na vstup do EÚ ako trocha retardované dieťa na Vianoce. Niečo príde, nechajme sa prekvapiť!

Peter Višváder