Dôveryhodnosť a stabilita bánk

Poslanie, kompetencie a právomoci bankového dohľadu NBS

Bankový sektor, jeho základná funkcia je založená na akumulácii a distribúcii úspor (dočasne voľných peňažných prostriedkov) a na zabezpečovaní platobného styku. Kvalita a spoľahlivé fungovanie bankového sektora podstatne ovplyvňuje finančnú i celkovú ekonomickú stabilitu štátu. Vyvoláva pozornosť verejnosti, medzinárodných inštitúcií a investorov. Špecifickosť a výlučnosť postavenia bánk kladú dôraz na bezpečnosť ich fungovania z hľadiska stability celého bankového systému. Požiadavky kladené na bankový systém viedli v krajinách s fungujúcou trhovou ekonomikou k poznaniu, že podnikanie v bankovníctve musí byť určitým spôsobom regulované. V žiadnej krajine nie je úlohou bankového dohľadu zabraňovanie

kolapsu bánk

alebo preberanie zodpovednosti manažmentu a akcionárov za vývoj finančnej situácie príslušnej banky. Aj v krajinách s vyspelou trhovou ekonomikou sa stále vyskytujú pády bánk, krízové javy a pod., rovnako ako hlboké systémové krízy bankových sektorov spojených väčšinou s nepriaznivým vývojom ekonomík týchto krajín.

Úlohu a význam bankového systému v ekonomike determinuje aj hlavný význam bankového dohľadu. Bankový dohľad vykonáva dohľad nad vykonávaním bankových činností a stará sa o bezpečné fungovanie a účelný rozvoj bankového systému. Na takéto plnenie je bankový dohľad oprávnený zo zákona stanoviť základné regulatórne podmienky na vstup do bankového sektora, pravidlá obozretného podnikania bánk s cieľom obmedziť riziká podstupovanými bankami, vykonávať kontrolu ich dodržiavania prostredníctvom kontroly finančných údajov vykazovanými bankami (dohľad na diaľku) a kontrolami priamo v bankách (dohľad na mieste) a v prípade zistených nedostatkov vyžadovať opatrenia na odstránenie a nápravu. Vytvorenie stabilného a konkurencieschopného bankového sektora musí byť výsledkom dynamickej rovnováhy medzi pôsobením regulácie a dohľadu nad bankami, trhovej disciplíny a kvalitného riadenia jednotlivých bánk. Medzi

základné princípy

budovania bankového dohľadu patrí:

- vysoký stupeň harmonizácie regulačného rámca, metód a postupov s obozretnými princípmi Európskej únie (best practicies a Core principles),

- komplexný, štandardizovaný a vyvážený systém regulácie a dohľadu nad bankami založený na vhodnom spojení výkonu dohľadu na diaľku a na mieste s využitím externých audítorov, uplatňovaní prísnych kritérií na vstup a výstup bánk zo sektora, na medzinárodnej spolupráci s bankovými dohľadmi domovských krajín pobočiek dcérskych spoločností zahraničných bánk,

- efektívna komunikácia bankového dohľadu s bankovým sektorom prostredníctvom bankovej asociácie a priamo s jednotlivými bankami pri príprave pravidiel obozretného podnikania a pri ďalšej kultivácii trhu bankových služieb prostredníctvom štandardov a kódexov vydávaných bankovou asociáciou,

- systém spolupráce pri regulácii a dohľadu nad „bankovými finančnými skupinami“ so zameraním na harmonizáciu licenčnej politiky a pravidiel obozretného podnikania pre členov skupiny, so zameraním na výmenu informácií medzi regulačnými autoritami a na postupy pri vykonávaní dohľadu nad členmi skupiny.

Úlohou bankového dohľadu vykonávaného Národnou bankou Slovenska je:

- zamedziť vzniku systémového rizika v bankovom systéme, a tým aj v celom finančnom systéme,

- napomáhať efektívnosti bankového trhu, jeho transparentnosti a vytvárať rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov systému,

- prispievať k ochrane najmä malých vkladateľov.

Fungovanie bankového dohľadu je v značnej miere ovplyvnené makroekonomickou stabilitou a vývojom reálnej ekonomiky, podmienkami vymedzenými systémom slovenského práva, trhovou disciplínou založenou na transparentných a pravdivých informáciách a finančnou situáciou podnikateľskou subjektov. Najdôležitejšie sú podmienky vymedzené

právnym rámcom,

vymáhateľnosťou práva a celkové prostredie na etické podnikanie vrátane trhovej disciplíny. Cieľ bankového dohľadu je určený úlohou a významom bankového systému v ekonomike. Kľúčovým cieľom je stabilné fungovanie a dôveryhodnosť bankového systému. NBS môže konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý je upravený vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Pri výkone bankového dohľadu NBS sa neuplatňuje princíp „každý môže konať, čo nie je zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. Postavenie právomocí NBS, a tým aj bankového dohľadu sú upravené najmä v zákone NR SR č. 566/1992 Zb. o NBS v znení neskorších predpisov.

V záujme stability meny NBS vykonáva dozor nad bankovými činnosťami v rozsahu upravenom zákonom o NBS a stará sa o bezpečné fungovanie a účelný rozvoj bankového systému. Zákonnosť právoplatných rozhodnutí NBS je pritom preskúmateľná Najvyšším súdom SR. S prihliadnutím aj k tejto skutočnosti NBS pri vydávaní rozhodnutí, ktoré sú súdne preskúmateľné, musí dodržiavať všetky administratívne veľmi náročné procesné postupy. Vecné rozhodnutie pritom musí byť dostatočne odôvodnené a vydané na základe riadneho vyhodnotenia vecného a právneho stavu. Treba poukázať aj na to, že nie každé finančné alebo ekonomické riešenie danej situácie akokoľvek sa javiace ako efektívne, je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a už vôbec nemusí byť v súlade s oprávnenými zákonom chránenými alebo neoprávnenými záujmami akcionárov banky a jej klientov.

Ustanovenia zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) bližšie definujú skutočnosti, na ktorých základe preukázania je NBS oprávnená stanoviť pravidlá bankového obozretného podnikania a zároveň sa stanovujú aj zákonné sankcie za ich neplnenia, napríklad

uloženie pokuty

alebo opatrenie zamerané na nápravu zistených nedostatkov. Pri rozhodovaní sa o uplatnení niektorého z opatrení alebo sankcie sa prihliada najmä k:

- závažnosti a povahe zistených nedostatkov,

- opatrenie musí smerovať k náprave zisteného nedostatku,

- banka má mať možnosť splniť uloženú povinnosť,

- je potrebné a nevyhnutné, aby opatrenie bolo v súlade s poslaním bankového dohľadu.

Jedným z jedinečných znakov výkonu bankového dohľadu, ktorý sa neuplatňuje pri iných druhoch výkonu dohľadu, je systematické (trvalé) sledovanie bánk a pobočiek zahraničných bánk na základe pravidelných hlásení, výkazov o účtovnej a majetkovej situácii, dohliadok na mieste, osobných riadených rozhovorov, účastí na rokovaniach orgánov banky a pod. Bankový dohľad NBS na základe uplatnenia uvedených postupov a nástrojov sleduje finančnú situáciu v bankách a vytvára priestor na jej riešenie. Po vzniku problémov v banke sa bankový dohľad snaží riešiť situáciu najmä prostredníctvom najväčších akcionárov a ich zástupcov v dozornej rade, ktorí majú rozhodujúci vplyv na úspešnosť pôsobenia banky na trhu. Títo majú najviac možností a aj povinností na pozitívne riadenie banky, a tým aj ovplyvnenie pôsobenia banky napríklad na medzibankovom trhu. Môžu uskutočniť plán reštrukturalizácie, prípadne pripraviť v spolupráci s manažmentom banky vstup zahraničného investora do banky a zlepšiť jej finančné výsledky.

Ak bankový dohľad NBS má dostatok zákonmi predpokladaných a hodnoverne preukázaných skutočností, je oprávnený a povinný

prijať opatrenia

na nápravu kedykoľvek v priebehu roka. Musí pritom vyhodnotiť veľké množstvo rôznych najmä zákonmi predpokladaných okolností, ktoré nemusia mať za následok uplatnenia rovnakých opatrení na nápravu bánk v situácii, ktorá sa javí byť obdobná. Nie je vylúčené, že sa „bankovým“ podnikaním nedosiahne očakávaný zisk. V trhovej ekonomike jedným z jej hlavných znakov je aj to, že niektoré z obchodných spoločností zaniknú (odídu z trhu) a následne tým vytvoria priestor na nový zdravší a úspešnejší subjekt, ktorého činnosť bude v súlade s potrebami trhu.

Čo neprislúcha

bankovému dohľadu?

V prvom rade nemôže nahradiť zodpovednosť akcionárov, štatutárnych orgánov ani vedúcich pracovníkov jednotlivých bánk, ktorí sú výlučne zodpovední za výsledky hospodárenia banky a v rámci toho za spôsob a kvalitu jej riadenia, identifikáciu a sprehľadnenie rizík spojených s bankovými obchodmi. Napriek tomu, že bankový dohľad nemôže zabrániť úpadku jednotlivých bánk, je úlohou bankového dohľadu včas rozpoznať ohrozené banky a prijať príslušné opatrenia s cieľom zachovať stabilitu bankového systému. Bankový dohľad ako regulatívny orgán môže riziká len obmedziť a pôsobiť smerom k stabilnému fungovaniu bankového systému ako celku. Nemôže zabrániť prijatiu neprimeraných rizík zo strany bánk a ich orgánov, ktoré môžu viesť až k vážnym finančným ťažkostiam. Nie je cieľom bankového dohľadu zabrániť krachu jednotlivých bánk za každú cenu. Bolo by to porušenie princípov trhového hospodárstva, bolo by to v rozpore s princípmi fungovania trhu.

Nemožno očakávať, že bankový dohľad môže zabrániť úpadkom bánk v dôsledku nelegálnych aktivít a podvodov, vykonaných na základe rozhodnutí vedúcich pracovníkov bánk. Pri výkone bankového dohľadu je problém právne účinným spôsobom preukázať porušovanie pravidiel bankového obozretného podnikania, a tým včasné prijatie opatrení na nápravu (pokles kapitálovej primeranosti pod určitú hranicu, stanoviť úrokový strop). Bankový dohľad nemôže nahradzovať funkciu orgánov činných v trestnom konaní (prioritné vyhľadávanie trestného konania a pod.).

Práva a povinnosti

akcionárov, členov predstavenstva a dozornej rady bánk, ktoré sú akciovými spoločnosťami, sú upravené najmä v Obchodnom zákonníku. Akcia okrem iného predstavuje listinu (cenný papier), stelesňujúci akcionárske práva a povinnosti. Medzi práva akcionára možno zahrnúť právo podieľať sa na riadení spoločnosti (ide o právo hlasovať na valnom zhromaždení, právo požiadať dozornú radu o preskúmanie činnosti predstavenstva), právo na dividendu a právo na podiel na likvidačnom zostatku. Medzi povinnosti akcionára možno zaradiť povinnosť splatiť vklad a povinnosti súvisiace so zvyšovaním a znižovaním základného imania. Akcionár prostredníctvom účasti na valnom zhromaždení rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje činnosti akciovej spoločnosti. Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí okrem iného rozhodnutie o zvýšení alebo znížení základného imania, voľba a odvolanie členov predstavenstva a dozornej rady, rozhodnutie o rozdelení zisku a určenie tantiém.

Predstavenstvo banky riadi činnosť banky a koná v jej mene. Predstavenstvo ďalej rozhoduje o všetkých záležitostiach banky, čiže je oprávnené robiť právne úkony vo všetkých veciach akciovej spoločnosti. Predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva spoločnosti. Základnou úlohou v oblasti bankového podnikania je rozvíjanie podnikateľských bankových aktivít v rozsahu pravidiel bankového obozretného podnikania. Rozhodujúcu zodpovednosť za plnenie tejto úlohy má predstavenstvo a dozorná rada banky.

Dozorná rada banky dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Dozorná rada je povinne vytváraný orgán banky, ktorý plní kontrolnú funkciu v banke. Členovia dozornej rady sú oprávnení okrem iného nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činností banky. Dozorná rada banky ďalej preskúmava ročnú závierku a návrh na rozdelenie zisku. Na základe stručného citovania niektorých ustanovení Obchodného zákonníka možno konštatovať, že akcionári sa slobodne rozhodujú o tom, či vstúpia do podnikania v oblasti bankovníctva. Takéto rozhodnutie nemusí byť spojené so ziskom alebo vyplácaním dividend. Môže byť dokonca spojené aj s neúspechom a následne so zánikom založenej spoločnosti.

V súvislosti s tým treba zdôrazniť, že akcionári najmä prostredníctvom valného zhromaždenia a účasti v dozornej rade majú právne a reálne najväčšiu možnosť a súčasne aj povinnosť efektívne ovplyvňovať

chod banky,

jej úspešnosť alebo neúspešnosť. Takúto možnosť im dáva spomínaný Obchodný zákonník, zákon o bankách a iné všeobecne záväzné právne predpisy. Samozrejme, takúto možnosť má aj predstavenstvo banky, ktoré je výkonným orgánom spoločnosti, ktoré rozhoduje o všetkých záležitostiach banky. Uvedené orgány rozhodujú, plnia a kontrolujú všetku činnosť banky. Bankový dohľad takúto úlohu nemá a neukladajú mu to ani príslušné právne predpisy, čo je v súlade s 25 základnými bazilejskými princípmi, ktoré sa uplatňujú pri efektívnom výkone bankového dohľadu.

Na záver je potrebné poukázať na ďalšiu vývojovú etapu, ktorú charakterizuje pripravovaný

nový zákon

o bankách. Okrem iného má za cieľ zohľadniť všetky európske bankové smernice súvisiace so vstupom do EÚ. V ňom sa okrem zavedenia výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe a zohľadnenia trhových rizík zvýrazní zodpovednosť členov predstavenstva a dozornej rady v banke. Pôjde o súbor ustanovení, ktoré upravia tzv. corporate governance. Na základe nich budú členovia predstavenstva a dozornej rady povinní náležite poznať, sledovať a kontrolovať výkon bankových činností, a tým garantovať bezpečnosť a zdravie banky. Pod bezpečnosťou a zdravím banky sa pritom rozumie také vykonávanie bankových činností, ktoré neohrozuje likviditu banky, oprávnené záujmy veriteľov banky alebo celý bankový systém. Budú povinní vykonávať práva a povinnosti v súlade s právnym poriadkom, a to tak, aby sa dosiahol trvalý zisk banky a zvýšenie hodnoty akcií. Dôležité bude zapracovanie požiadavky osobnej zodpovednosti členov štatutárneho orgánu a dozornej rady za škodu, ktorá vznikla banke pri výkone ich práv a plnení povinností. Tiež bude upravená možnosť finančného postihovania členov predstavenstva a dozornej rady banky za porušenie povinností im uložených najmä v zákone o bankách. V novom zákone sa ďalej spresní výkon nútenej správy, hypotekárne bankovníctvo, procesné ustanovenia na zefektívnenia činnosti bankového dohľadu s cieľom zabezpečiť stabilný rozvoj bankového systému v Slovenskej republike.

Národná banka Slovenska