Plusom je naša poloha

P. Rusiňák: Portugalsko nespochybnilo právo vstupu SR do únie

Portugalsko uznalo Slovenskú republiku ku dňu jej vzniku a od tohto dátumu obidve krajiny nadviazali aj diplomatické vzťahy na úrovni veľvyslanectiev. Slovensko-portugalské bilaterálne vzťahy síce nie sú zaťažené žiadnymi nedoriešenými otázkami a na politickej úrovni sú bezproblémové, napriek tomu v mnohých oblastiach existuje stále vzájomná neinformovanosť o hlbšom rozvoji spolupráce. Na možnosti prelomenia týchto bariér sme sa opýtali slovenského veľvyslanca v Lisabone Petra Rusiňáka.

Ako by ste hodnotili portugalsko-slovenské vzťahy na jednotlivých úrovniach - politickej, kultúrnej a ekonomickej?

- Portugalsko bolo jednou z krajín EÚ, kde sa podarilo povýšiť politický dialóg na najvyššiu úroveň hneď po vzniku Slovenskej republiky. Júnové návštevy predsedu vlády PR Antónia Guterresa a predsedu parlamentu Almeidu Santosa v Slovenskej republike korigovali doterajšiu nevyváženosť vzájomných návštev na najvyššej úrovni. Z pohľadu Slovenskej republiky je význam Portugalska, samozrejme, daný predovšetkým jeho členstvom v NATO, EÚ a v iných dôležitých medzinárodných inštitúciách a historickou, geografickou a štrukturálnou podobnosťou. Inšpirujúcim momentom je pre nás získavanie skúseností zo vstupu Portugalska do EÚ, ale aj skúsenosti po vstupe do únie a podpora Portugalska pre vstup SR do európskych politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr.

Ani vzťahy v oblasti obchodno-ekonomickej nie sú síce zaťažené žiadnymi problémami, ale ich úroveň nezodpovedá možnostiam obidvoch krajín. Okrem objektívnych príčin, medzi ktoré je treba zaradiť najmä veľkú vzdialenosť, existuje, podľa môjho názoru, značná vzájomná informovanosť, pričom možnosti sú v klasickej tovarovej výmene, ale najmä v oblasti umiestnenia priamych zahraničných investícií či zakladania spoločných podnikov a v oblasti turizmu a cestovného ruchu.

Bilaterálne vzťahy v kultúrnej oblasti sa doteraz orientovali najmä na výmenu študentov a stážových odborných študentských pobytov. Slovensko je jednou z krajín, ktorá má eminentný záujem zachovať, aj keď v malom, výučbu portugalského jazyka na vysokých školách. Posledná významnejšia prezentácia slovenskej kultúry sa realizovala počas svetovej výstavy EXPO 98´ v Lisabone. Rešpektujúc mentalitu obidvoch národov, tradície a možnosti na obidvoch stranách, považujem rozvoj kultúrnych a športových stykov za jednu z najefektívnejších možností prelomiť určitú bariéru neinformovanosti o obidvoch krajinách. Veľvyslanectvo SR v Lisabone odporučilo preto príslušným inštitúciám, aby pri koncipovaní svojich zahraničných aktivít v oblasti kultúry a športu nadviazali na tradície, ktoré tu v minulosti boli a snažili sa upriamiť svoje aktivity aj na západný cíp Pyrenejského polostrova. Portugalci sú vášnivými milovníkmi hudobného umenia a futbalu, a to sú napr. komponenty, ktoré Slovensko môže v Portugalsku s úspechom prezentovať.

Portugalsko je malá krajina a v rámci EÚ relatívne nie taká bohatá. Aj ona teda poberá finančné prostriedky z kohéznych a štrukturálnych fondov. Ako sa z tohto hľadiska reálne pozerá na príchod nových kandidátskych krajín do EÚ?

- Portugalsko vždy podporovalo princíp otvorených dverí do NATO, ako aj do EÚ a prejavovalo aktívnu podporu integračným snahám SR do týchto zoskupení. Portugalsko presadzuje rovnaký prístup ku všetkým kandidátskym krajinám formou tzv. regaty. Samo je klasickým príkladom toho, akým dôležitým pre civilizačný vývoj krajiny bol vstup do EÚ. EÚ „prišla do Portugalska“. Je pravda, že Portugalsko je jedným z hlavných poberateľov štrukturálnych a kohéznych fondov a takmer všetky jeho regióny túto pomoc dostávajú. Je preto logické, že Portugalsko je silným zástancom pokračovania štrukturálnej a kohéznej politiky EÚ aj po roku 2006. Portugalskí politici zatiaľ nikdy nespochybnili právo stredo a východoeurópskych krajín vstúpiť do EÚ v prípade, že splnia príslušné kritériá. Okrem toho nikdy rozširovanie EÚ nespájali so zachovaním fondov po rozšírení tak, ako ho prezentovali napr. španielski politici. Je však možné očakávať, že nedávno začaté diskusie o ratifikácii Zmluvy z Nice prebudia aj v Portugalsku verejnú mienku a že podpora obyvateľstva, ktoré sa doteraz stavalo k procesu rozširovania EÚ viac-menej indiferentne, nebude taká intenzívna ako k vlastnému členstvu v EÚ.

Ako zhodnotil premiér a minister hospodárstva poslednú návštevu Slovenska? Aké šance vidíte vy z rozbehnutia spolupráce jednotlivých firiem, ktorých zástupcovia z portugalskej strany boli tu prítomní?

- Reakcie na návštevu premiéra Guterresa a jeho delegácie na Slovensku boli veľmi pozitívne nielen zo strany jej účastníkov, ale pridali sa napr. aj portugalské média, pre ktoré bolo Slovensko doteraz marginálnou informačnou záležitosťou. Je treba otvorene priznať, že oblasť strednej a východnej Európy nebola doteraz prioritou portugalskej zahraničnej politiky, ktorá sa vzhľadom na históriu Portugalska orientovala skôr na lusofónny svet a v posledných rokoch aj na EÚ. Som presvedčený, že so vstupom SR do NATO a EÚ sa oveľa viac prehĺbi záujem Portugalcov aj o Slovensko a že aj portugalskí podnikatelia využijú vhodnú strategickú polohu Slovenska na dobrý obchod a na nachádzanie styčných miest v podnikaní, napr. v obuvníckom a textilnom priemysle, drevárstve, v sklárskom priemysle, ale aj v bankovníctve, hotelierstve, stavebníctve či v tak pre nás exotickej oblasti, ako je spracovanie korku.

Slávka Blazseková