Hospodársky denník
USD46,795 Sk
EUR41,952 Sk
CHF28,633 Sk
CZK1,381 Sk
  Pondelok  29.Apríla 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Musíme byť dvakrát múdrejší

Ľubomír Obšitníkov: Začiatok roka v znamení aktívnej obchodnej bilancie

O podrobnejšie informácie o vzájomnom slovensko-švédskom obchode a o možnostiach podnikateľov a obchodníkov zo Slovenska uplatniť sa na švédskych trhoch, sme požiadali Ing. Ľubomíra Obšitníka, vedúceho Obchodno-ekonomického oddelenia (OBEO) na ZÚ SR v Štokholme.

m Mohli by ste nám poskytnúť najčerstvejšie údaje o slovensko-švédskom obchodnom obrate?

- V tomto čase sú známe výsledky za január 2002. Možno ich hodnotiť kladne najmä z hľadiska vzájomnej bilancie, ktorá sa dostala do aktívnej polohy zásluhou rastu slovenského vývozu. Celkový obchodný obrat v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zostal na rovnakej úrovni. Dovoz klesol. Konkrétne náš vývoz bol väčší o 16,8 % a dosiahol hodnotu 436,5 mil. Sk. Dovoz vo výške 434,3 mil. Sk zaznamenal pokles o 13 percent.

m V rozhovore pre náš denník spred takmer dvoch rokov ste naznačili, že slovenský vývoz do Švédska môže každoročne narásť aj o 30 percent. Potvrdila sa táto vaša predpoveď?

- V minulom roku, bohužiaľ, nie. Rok 2001 bol vo Švédsku z hľadiska makroekonomiky najhorší za posledných 10 rokov a v negatívnom zmysle prekonal všetky predpovede. Rast importu indexom 111,5 v roku 2000 sa zmenil na pokles indexom 96,6 v roku 2001, čo malo výrazný vplyv i na zahraničný obchod so SR. Za posledných 20 rokov bola obchodná bilancia pre Slovensko aktívna iba v jednom roku - 2000. Rok 2001 zaznamenal, verme, že dočasne, znovu pasívnu bilanciu. Vývoz zo SR do Švédska v roku 2000 tvorili v prevažnej miere (asi 50 %) produkty U. S. Steel Košice a Volkswagen Bratislava. Pokles predaja áut vo Švédsku o 23 % v roku 2001 spôsobil pokles dovozu z uvedených firiem predbežne o 50 %. Vývoz týchto firiem bude i v budúcich rokoch zásadným spôsobom ovplyvňovať slovensko-švédsku obchodnú bilanciu.

m V ktorých sektoroch podnikania a obchodu majú najväčšie šance predstavitelia slovenských firiem pri prenikaní na švédsky trh?

- Švédska ekonomika je otvorená a prístupná každému dodávateľovi. Každá slovenská firma schopná ponúknuť konkurencieschopný tovar, tu má šancu. Chce to, samozrejme, preukázať kvalitu v tom najširšom slova zmysle, a to už v spôsobe a vytrvalosti prenikania na tento takmer 9-miliónový trh. Poslať iba prospekt s ponukou však nestačí. Švédski importéri sú rozmaznaní a trochu aj konzervatívni. Prekonať túto bariéru si vyžaduje nadštandardné obchodné zručnosti a veľa trpezlivosti. Veľmi dôležité sú osobné kontakty. Ak chceme uspieť, musíme byť dvakrát múdrejší.

Iaromír Novák

dodatok:

m Aké sú špecifiká švédskeho colného, dovozného a vývozného režimu?

- Švédsko ako členská krajina EÚ v plnej miere akceptuje colné pravidlá a regulačné opatrenia EÚ platné pre dovoz tovarov z nečlenských štátov EÚ. Vo všeobecnosti sú importné clá uplatňované na hodnotovej báze tovaru zvyčajne v cene CIF v mieste importéra. Pre poľnohospodárske výrobky sú však clá vymeriavané na váhovej báze s výraznými sezónnymi rozdielmi. Pri dovoze agrárnych výrobkov sú v prevažnej miere vyžadované dovozné licencie. Bezcolne a bez ďalších obmedzení je možné dovážať tovary ako obchodné vzorky, tovary na účely výstavy a obchodných veľtrhov, špecifické zariadenia a nástroje, darčekové predmety a materiály na vzdelávanie.

Švédske úrady (Kommerskolegium) uplatňujú tiež antidumpingové a antisubvenčné opatrenia. Vo vzťahu k Slovensku ide napríklad o antidumpingové clá v komodite bezošvé trubky (5,1 – 28,6 %).

Slovenskí exportéri si podrobné informácie o švédskych clách môžu získať na nasledujúcej adrese:

Generaltullstyrelsen, Swedish Board of Customs

103 17 Stockholm

Box 2267

Tel. 0046 771 520520, 0046 8 6904800

Fax. 0046 8 208012

m Aké obchodné zvyklosti platné vo Švédskom kráľovstve by mali poznať slovenskí obchodníci a podnikatelia zaujímajúci sa o obchodovanie s touto krajinou?

- Je potrebné, aby požadované doklady došli do Švédska skôr ako samotné kargo, aby sa predišlo zdržaniu v priebehu colného odbavenia zásielky, ako aj pri distribúcii ku konečnému odberateľovi. Pre colné odbavenie sa vyžaduje riadna faktúra (nestačí proforma), baliaci list a osvedčenie o pôvode. Faktúra musí obsahovať všetky potrebné náležitosti. Pri poľnohospodárskych a potravinárskych tovaroch sa vyžaduje veterinárny certifikát o ochrane rastlín.

Konosament musí obsahovať meno dovozcu, aby príslušná lodná spoločnosť mohla dať správu dovozcovi ešte pred priplávaním lode s tovarom do prístavu. V prípade, že je tovar prepravovaný špeditérom, musí sa predávajúci i kupujúci dohodnúť na akceptovaní priebežného konosamentu, osobitne vtedy, ak je platba uskutočňovaná akreditívom. V prípade, že ide o hotovostnú platbu a tovar je prepravovaný letecky, je potrebné adresovať zásielku banke, ktorá ju môže vydať dovozcovi až po zaplatení príslušnej sumy.

Pri dodávkach tovarov na výstavy a veľtrhy je najvýhodnejšie využiť ATA Carnet, ktorý vydávajú obchodné komory, ktoré sú členmi „International Bureau of Chambers of Commerce“. Malé zásielky je najvýhodnejšie zasielať balíkovou poštou. Je to rýchle a z hľadiska prepravných nákladov najlacnejšie. Správa švédskych pôšt zabezpečí preclenie zásielky, ktorú potom zašle najbližšej poštovej pobočke v sídle dovozcu (príjemcu). Dovozca (príjemca) dostane oznámenie o príchode zásielky, ktorú si po predložení tohto dokladu prevezme a zároveň uhradí príslušný poplatok (clo). S cieľom uľahčiť colné odbavenie zásielky je vhodné, aby slovenský exportér priložil k dokladu o odoslaní kópiu faktúry a v prípade potreby i osvedčenie o pôvode.

Počasie

Dnes bude oblačno až zamračené, na východe spočiatku polojasno. V priebehu dňa od západu občas dážď alebo prehánky, ojedinele aj búrky. Najvyššia denná teplota 15 až 19, vo výške 1500 m 6 stupňov. Slabý južný, k večeru na juhozápade severozápadný vietor 3 až 6 m/s. V utorok bude polojasno až oblačno a ojedinele zrážky. Na severe a východe spočiatku ešte zamračené s občasným dažďom. Najnižšia nočná teplota 9 až 5, najvyššia denná teplota 14 až 18, na juhozápade miestami okolo 20 stupňov. V stredu bude jasno až polojasno a cez deň teplo. Nočná teplota 9 až 5, denná teplota väčšinou 22 až 26 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.36 a zapadne o 20.03 hod.

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 25. 4. 2002: Bratislava 100,43, Sliač 98,23, Košice 99,13, Poprad 93,83, za 26. 4. 2002: Bratislava 99,41, Sliač 97,43, Košice 98,44, Poprad 92,98, za 27. 4. 2002: Bratislava 99,26, Sliač 97,11, Košice 98,01, Poprad 92,65.Údaje poskytuje SPP.

Amsterdamzamračené12
Atényoblačno18
Belehradpolooblačno18
Berlínprehánky 12
Bratislavaoblačno16
Bruselprehánky11
Budapešťoblačno17
Bukurešťoblačno19
Frankfurtdážď12
Helsinkidážď11
Istanbuljasno18
Kodaňprehánky12
Kyjevpolojasno18
Lisabonslnečno23
Londýnoblačno13
Madridpolooblačno25
Milánojasno19
Moskvaoblačno18
Oslodážď10
Parížzamračené14
Prahadážď 13
Rímpolooblačno17
Sofiaoblačno17
Štokholmdážď12
Varšavazamračené16
Viedeňoblačno16
Záhrebpolojasno17
Ženevaprehánky13

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.