Investície ako motor rastu

Americká spoločnosť U. S. Steel začiatkom apríla podpísala dohodu o kúpe zbankrotovanej srbskej oceliarne Sartrid Smederevo za 23 mil. USD. Americký gigant sa okrem toho zaviazal, že preinvestuje 150 mil. USD v rámci rozvojových programov a ďalších 5 miliónov USD na projekty environmentálneho a spoločenského rozvoja.

Vláda v Belehrade si od takýchto a podobných zahraničných kapitálových vstupov sľubuje veľa. Priame zahraničné investície patria totiž medzi základné piliere rozvojovej stratégie, podľa ktorej by mali rozhýbať ekonomiku a pomôcť tak postupnému znižovaniu úrovne závislosti krajiny od medzinárodnej pomoci. V súlade s týmito cieľmi srbská vláda počas posledných dvoch rokov intenzívne pracuje na vytvorení priaznivého investičného prostredia.

Od politických zmien v Srbsku 5. októbra 2000 došlo k značným úspechom pri budovaní makroekonomickej stability. Infláciu sa podarilo znížiť približne na 14 percent (čo je o šesť percent menej, ako bola plánovaná), minuloročný rast sa pohyboval na úrovni 4 percent , národná mena dinár sa stala konvertibilnou, Európska banka pre obnovu a rozvoj označila krajinu za lídra medzi 35 reformnými krajinami. Podobný vývoj by mal pokračovať aj v tomto roku, keď vláda očakáva 3,5- až 4,5-percentný rast ekonomiky a infláciu na úrovni 9 až 11 percent. Vysoká nezamestnanosť zostáva stále veľkým problémom, no z hľadiska lákania investorov je lacná a relatívne kvalifikovaná pracovná sila komparatívnou výhodou. Pri presadzovaní reforiem vláda úzko spolupracuje s medzinárodnými finančnými inštitúciami. Dôležitá je najmä finančná pomoc prostredníctvom dotácií a výhodných pôžičiek. Belehrad sa tiež dohodol s Parížskym klubom veriteľov na odpísaní 66 percent dlhu a o to isté sa snaží aj v rokovaniach s Londýnskym klubom.

Osobitnú úlohu pri stabilizácii ekonomických podmienok zohrala reforma finančného sektora. „Štátne úrady v Srbsku dosiahli ďalší pokrok v posilňovaní dozoru centrálnej banky nad reštrukturalizáciou a ozdravovaním celého sektora,“ píše sa v marcovej výročnej správe Európskej komisie, ktorá ako pozitívum hodnotí uzavretie štyroch najväčších bánk, na ktoré pripadalo 70 percent celkového bankového majetku a 42 percent zamestnancov. Vzhľadom na to, že tieto štyri banky naakumulovali obrovské dlhy, na ich záchranu by sa museli vynaložiť finančné prostriedky vo výške 30 percent HDP. V rovnakom období došlo k likvidácii, zatváraniu a zlučovaniu aj ďalších bánk, takže ich počet sa v priebehu dvoch rokov zredukoval na polovicu a v súčasnosti ich v Srbsku pôsobí okolo 45. Vďaka týmto razantným opatreniam si srbské banky znovu začínajú získavať dôveru medzi občanmi a podnikmi, ktorá sa v priebehu 90. rokov úplne vytratila.

S cieľom vytvoriť stabilné legislatívne prostredie pre zahraničných investorov, srbský parlament schválil za posledné dva roky okolo 90 zákonov vrátane balíčkov týkajúcich sa daní, privatizácie, trhu práce, zahraničného obchodu či colnej politiky. V dôsledku legislatívnych reforiem došlo k úplnej liberalizácii zahraničného obchodu, okrem toho srbský daňový režim parí dnes medzi najstimulujúcejšie v regióne. Na jednej strane došlo k zníženiu podnikových daní na 14 percent, na druhej strane investori môžu získať značné úľavy, okrem iného aj desaťročné daňové prázdniny pre investície, ktorých hodnota prevyšuje 10 mil. eur.

Objem priamych zahraničných investícií v Srbsku v roku 2002 dosiahol asi 475 miliónov eur. Hoci je to takmer trojnásobok úrovne z roku 2001, oficiálny Belehrad na skutočný investičný boom ešte len čaká. Najvyšší ekonomickí predstavitelia sú optimisticky naladení. Srbský minister financií a hospodárstva Božidar Djelič vysvetľuje: „V súčasnosti máme veľkú šancu. V máji 2004 vstupuje Česko, Maďarsko a ďalšie krajiny do Európskej únie, preto budú musieť prispôsobiť svoje ekonomiky novým podmienkam. Tým sa sčasti obmedzí ich schopnosť prilákať investície a na druhej strane našou stratégiou by malo byť pokúsiť sa prevziať im investorov.“ Tiež odhaduje, že už v tomto roku by sa objem zahraničných investícii v Srbsku mohol vyšplhať na miliardu eur.

Pokiaľ ide o menšiu z republík únie - Čiernu Horu - badať určitú podobnosť vo vývoji. Najmä pokiaľ ide o vytváranie priaznivej legislatívnej klímy pre investorov. Aj tu tiež dochádza k reforme bankového sektora, okrem toho sa počíta s dokončením privatizácie už v priebehu tohto roka. Úradom Podgorice sa vlani podarilo udržať infláciu na desaťpercentnej úrovni, podobne, ako aj v Srbsku, problémom je vysoká nezamestnanosť. Februárová dohoda o zachovaní spoločného štátu a s ňou súvisiace usporiadanie vzťahov by tiež malo posmeliť investorov, aby vo väčšom počte prichádzali do SČH.