Vy ste rebel (1)

Je predsedom Trnavského samosprávneho kraja (VÚC). Od 1989. roku, keď mal dvadsaťosem, dodnes bol a je prítomný v politike, ale aj v hospodárstve. Viacročná komunikácia s Ing. Petrom Tomečkom sa doteraz zaobišla bez publicity. Avšak témou našej utorkovej debaty bola „samospráva“, od ktorej funkčnosti závisí životaschopnosť celého štátneho organizmu, ale aj zdravie demokracie. Predovšetkým preto je v našej dnešnej ponuke relatívne obsiahly výňatok z nášho rozhovoru.

Hd: Tri mesiace a tri týždne ste šéfom krajskej samosprávy. Čo to vôbec znamená?

P. Tomeček: Po prvé - zabezpečenie priestorov a pracovníkov. Po druhé - príprava na prevzatie kompetencií.

Hd: Teplé miesta v mramorovom paláci?

P. Tomeček: Tento týždeň sme sa sťahovali z krajského úradu, kde sme sa nemohli dohodnúť s jeho prednostom na požadovanom množstve kancelárií. Sídlo máme v budove OÚ Trnava, z ktorého sa odsťahovala časť krajského úradu.

Hd: Koľko máte pracovníkov?

P. Tomeček: K 22. 4. máme dvadsaťsedem zamestnancov. Predpokladali sme, že ich bude dvojnásobok.

Hd: Máte financie na to základné?

P. Tomeček: Dostávame preddavky od štátu na činnosť VÚC. Na mzdy a odvody a, samozrejme, kapitálové, a všetko to, čo prechádza zo štátu na VÚC v zmysle zákona 416 je nám delimitované priamo z MF SR, inak povedané, to, čo bolo v kapitolách krajských úradov.

Hd: Predseda VÚC? To neznie veľmi príjemne. O voľačo lepšie pôsobí predseda Trnavského samosprávneho kraja...

P. Tomeček: Predsedovia sa už dohodli na tom, že neformálne používajú pojem župan. Na označení funkcie ani tak veľmi nezáleží, skôr však treba robiť preto, aby sa zrýchlil proces oživovania krajskej samosprávnosti.

Hd: Máte dvadsaťsedem ľudí. Čo vôbec robia?

P. Tomeček: Deväť zamestnancov je pre regionálny rozvoj. Prišli z KÚ, resp. OÚ a pripravujú prehodnotenie regionálneho operačného plánu. Pripravujú prehodnotenie sektorového operačného plánu a pripravujú výstupy z Trnavského samosprávneho kraja do Národného regionálneho plánu. Práve dnes je rokovanie Národného monitorovacieho výboru, ktorého som členom ako predseda samosprávneho kraja. Takých šesť mesiacov bude treba na to, aby sme prerobili „Národný plán regionálneho rozvoja SR“. Od neho sa budú odvíjať regionálne operačné plány. Sektorové operačné plány vypracúvajú rezortné ministerstvá.

Hd: Vaša terminológia je priam vojenská, ale poďme do reality a tej najbližšej budúcnosti.

P. Tomeček: Budem ilustrovať to, čo nám komplikuje takpovediac štart do života. Tak napríklad, na úseku civilnej ochrany by mali byť dvaja pracovníci. Prišiel iba jeden, a to preto, lebo zákon 42 o civilnej ochrane obyvateľstva nie je dobre spracovaný. Kompetencie síce prešli na krajskú samosprávu, ale neboli nikomu odobraté. Inak povedané, povinnosti fyzických a právnických osôb k nám neboli upravené v tomto zákone, a tak náš pracovník sa musí starať o súčinnosť s civilnou ochranou na KÚ. Iný príklad, na úseku regionálneho rozvoja máme deväť zamestnancov. V tomto roku by ich malo byť dvadsať. K 1. 4. prešla na nás aj taká kompetencia ako kultúra. Z KÚ sme zobrali troch zamestnancov. Prešla na nás časť dopravy a z KÚ sme zobrali jedného pracovníka. Čiže, po prvom vážnom prechode kompetencií nám zo štátnej správy pribudli: jeden na civilnú ochranu, jeden na dopravu, traja na kultúru a tých deväť na regionálny rozvoj. Je to veľmi malý počet ľudí na také kompetencie.

Hd: Vy ste miniúrad, taký parlament na mínus x-tú. Ledva ste sa dostali k priestorom, ľudí máte pramálo...

P. Tomeček: V kraji však žije vyše 551-tisíc ľudí v 249 sídlach.

Hd: Vnímajú vás, že jestvujete...?

P. Tomeček: Zatiaľ občania určite nevnímajú to, že jestvuje krajská samospráva. Na všeličo išli v tomto štáte financie, ale na propagáciu samosprávy málo. Proces vzniku krajskej samosprávy je relatívne

pomalý a navyše nedovidieť na koniec reformy. Nevieme, aký bude konečný počet kompetencií, ktoré zo štátu prejdú, nevieme prakticky nič o originálnych kompetenciách, akým spôsobom budeme komunikovať s okresným úradmi alebo krajskými úradmi štátnej správy, a ktoré z nich budú existovať v budúcnosti.

Najzávažnejší faktor, to sú však financie. A problém finančných prostriedkov je ten, že v tomto roku prejdú k nám tie, ktoré boli v štátnom rozpočte určené KÚ. Mali by tiež oddlžiť všetky zariadenia, ktoré na nás prejdú.

Nevieme čo s modernizačným dlhom. Modernizačný dlh je vlastne dlh na nehnuteľnostiach, pozemkoch a na vybavení týchto zariadení, takže to sa budeme snažiť v odovzdávajúcich protokoloch zachytiť, v akom stave štát odovzdáva tento majetok. Problém, ktorý s týmto súvisí, je vlastne to, že budúci rok už ten rozpočet, ktorý sa má prijímať, sa začína tvoriť a my ešte nevieme, čo na nás vôbec prejde k 1. 7. zo zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí. Čiže, bude to dosť zaujímavý stav a predpokladám, že nová vláda bude mať za úlohu dokončiť cieľový stav reformy a najmä riešiť financie. Aj preto, že treba vedieť, aký pomer by mal byť štátnej správy a samosprávy a, samozrejme, aký vzťah bude medzi samosprávou krajského, obecného a mestského typu. Do dvoch rokov by sme mali prejsť na podielové dane. Ale podielové dane nie sú motivačným a stimulačným prvkom na rozbeh samosprávnych krajov. Takže, ja budem presadzovať, aby sme aj daňovú reformu prispôsobovali trendom EÚ, aby sa samosprávne kraje podieľali na ekonomických hodnotách, ktoré sa produkujú v týchto krajoch, a čo je hlavné, aby mali podiel na daniach z príjmov fyzických osôb a podiel na dani z pridanej hodnoty, ktorá sa tvorí v tom regióne.

Hd: Boli ste zvolený na štyri roky. Vyzerá to tak, že polovicu z funkčného obdobia budete vytvárať podmienky, aby ste mohli konať samosprávne... Je to reforma na dlhé lakte. Vy ste predstaviteľom krajskej samosprávy, ktorá ňou raz bude. Takže, vy ste vlastne reprezentant navonok a dovnútra skôr organizátor procesu vzniku krajskej samosprávy.

P. Tomeček: Chýb sa urobilo dosť, ale reforma sa začala. Poviem taký príklad, v Španielsku, keď v roku 1996 odsúhlasili, že nemocnice majú prejsť pod samosprávu, posledný termín prechodu bol až v roku 2001. Čiže, aj u nás mal byť takýto časový priestor na prechod kompetencií. A mal byť až po podpise dohody medzi samosprávou a štátom. Predovšetkým preto, aby samospráva vedela, v akom stave je majetok, ale najmä to, či prideľované peniaze sú dostatočné na jeho správu a vôbec na prevzaté kompetencie. U nás sa nekomunikuje a štát sa rozhodol, že krajské samosprávy majú kultúru k 1. 4. Pritom bolo a je viac ako dôležité vedieť, v akom stave je majetok a všetko, čo s ním súvisí. Z kultúry k nám prešlo osemnásť zariadení: divadlá, múzeá, galérie, osvetové strediská a knižnice a s nimi aj rozpočtované financie na deväť mesiacov tohto roka.

Hd: Že by mačka vo vreci...?

P. Tomeček: Aj tak sa to dá povedať. Čiže, dnes analyzujeme, ako boli tieto zariadenia financované v rokoch 1999 a 2000. Predpokladám, že aj v tomto prípade bude asi veľmi vážny dialóg medzi štátom a samosprávou o tom, ako sa dá zabezpečiť funkčnosť prevzatých zariadení.

Hd: Môže byť ten dialóg rovnoprávny?

P. Tomeček: Ten dialóg rovnoprávny nebude, pretože nie je orgán, ani inštitúcia, kde by sme mohli vôbec komunikovať so štátnou správou. Zatiaľ je to tak, že komunikujeme ad hoc a viac-menej predsedovia hľadajú možnosti komunikácie s ministrami. Za vládu bol poverený minister vnútra v novembri minulého roka ako koordinátor reformy verejnej správy, ale, žiaľ, minister vnútra nemá vo vláde také postavenie, ktoré by mu umožňovalo určiť iným ministrom, čo majú robiť.

Hd: Vy ste krajský parlament... O čom môžete tak rozhodnúť?

P. Tomeček: To sme, ale nemôžeme rozhodnúť prakticky nič. To, čo sme schvaľovali, napríklad rozpočet, tak sme ho schvaľovali len v tých číslach, ktoré sme dostali od štátnej správy.

Hd: Čo by bolo podľa vás optimálne?

P. Tomeček: Aby sme mohli hospodáriť s pridelenými financiami. Rozumne. Napríklad, ak my dokážeme na kultúre ušetriť desať miliónov a vedeli by sme ich použiť v školstve, tak v tomto systéme to nie je možné. Ušetrené by sme museli odviesť znova do štátneho rozpočtu. A to znamená, že nemáme motiváciu, aby sme hľadali racionálne opatrenia na to, aby sme dokázali efektívne s financiami narábať.

Hd: Čiže, byrokracia vládne svetom...? Že by rozpočtová organizácia štátu?!

P. Tomeček: Áno aj.

Hd: Na spôsob niekdajších KNV?

P. Tomeček: Ešte v horšom postavení, pretože KNV aspoň mali možnosť diskutovať s vládou ako štátni zamestnanci, ale my nemáme ani možnosť diskutovať s vládou alebo obhajovať naše rozpočty na rezorte financií.

Hd: Takže nie ste ani nebudete v dohľadnom čase krajským parlamentom. Môže sa vám to politicky vypomstiť nie v týchto voľbách, ale v tých ďalších, pokiaľ o rok a pol sa nebude napĺňať obsah pojmu „samospráva“.

P. Tomeček: Nie je to vylúčené. Boli sme zvolení občanmi, ale ten čas, kým bude krajská samospráva ozajstnou, bude pracovať proti nám. Proces vzniku je dosť zložitý a v nejednom ohľade aj problematický. Za niečo budeme niesť zodpovednosť, ale bez možnosti ovplyvňovať ekonomiku a najmä ľudské zdroje.

Potrebujeme analyzovať, a nie len zbierať dáta, teda informácie o tom, kde sme a na čo sa môžeme orientovať, aby sa občan kraja, ale aj konkrétna firma cítili ako doma v našom regióne. „Doma“, to myslím doslovne. Analyzovať by sme aj mohli, ale sme limitovaní mzdovými zdrojmi. Z nich expertov nezaplatíme.

Pripomeniem prevzatie pracovníka civilnej ochrany. Na KÚ dostal trinásťtisíc, ale z nich bolo 2600 korún vo forme osobnej odmeny. Tá sa mohla vyplácať z ušetreného, ale tabuľková mzda je bez tejto odmeny, čo nepotrebuje komentár.

Hd: Keby ste mohli prikázať slovenskému parlamentu, čo by to bolo?

P. Tomeček: V prvom rade parlament by musel urobiť daňovú reformu a musel by zreálniť príjmy rozpočtov samospráv. Tak, aby 25 % boli podielové dane, 25 % na vyrovnávací príspevok podľa toho, na akej úrovni je ten-ktorý kraj, 25 % by malo byť na priamych daniach a 25 % by išlo na štátne dotácie. Nevidím tiež dôvod, prečo by okresný úrad alebo krajský úrad prerozdeľoval sociálne dávky. To vieme zabezpečiť aj my. Čiže, štát by mal robiť len to, čo musí. Všetko ostatné by mal zabezpečovať región - kraj, mestá a obce. Krajská samospráva by mala jednoznačne definovať, čo je regionálny záujem a čo nie. Čo je a čo nie je ekonomicky výhodné a čo sa dá v želanom rozsahu zabezpečiť lacnejšie zo štátnych financií a čo z regionálnych. Podstatné však je, kto to dokáže výhodnejšie zabezpečiť.

Hd: To je všetko, čo by ste prikázali parlamentu?

P. Tomeček: A potom by som prikázal parlamentu, aby zvážil svoje usporiadanie. Nazdávam sa, že by mala jestvovať kontinuita od NR SR cez krajské samosprávy až po samosprávu miest a obcí. Aj preto, aby začali rásť noví ľudia v teréne a nevstupovali hneď do tej „veľkej politiky“, pretože väčšinou v nej narobia pre neznalosť reality dosť chýb. Je logické, keď sa niekto vypracuje zdola nahor a nie, že vyletí ako kométa, ktorá predsa len odletí... Aj zákony by boli lepšie a vôbec zlepšila by sa atmosféra v spoločnosti. Západné štáty majú v tomto ohľade tradíciu a poučné skúsenosti. U nás je to tak, že menej dôležité predchádza to podstatné. Napríklad, o plate predsedu krajskej samosprávy sa v zákone píše na piatich stranách, ale o sídle VÚC prakticky nič.

Hd: Bez ohľadu na to, kam sa stranícky radíte, aké je vaše hodnotenie reformy?

P. Tomeček: Pán prezident na prvej návšteve vo VÚC Trnava povedal, že konečne sme vypravili vlak reformy. Tých vlakov je osem a podstatné je, do akej cieľovej stanice majú prísť. Zatiaľ je tu dosť výhybiek a prestojov, ale aj obchádzok a možno aj slepých koľají. Projekt jestvuje a realizuje sa, ale svoj význam má len v určitom čase a priestore a potrebuje dobrý podklad pod koľajnicami. Aj moderné zabezpečovacie zariadenie, obrazne povedané. A vôbec nejde o stranícke tričká, ale o ľudí, o občanov a tých, ktorí pôsobia v kraji. Krajská samospráva je úplne niečo iné ako obecná alebo mestská samospráva. Keď už pre nič iné, tak preto, že na základe zákona 369 o obecných zriadeniach prevzali bývalé mestské národné alebo miestne národné výbory. My však nepreberáme nič, my začíname na zelenej lúke a pochopenie pozície je dosť komplikované, najmä vo vzťahu k tomu, že nám - samosprávnym krajom, nebol zverený žiadny majetok. Avšak máme takú istú zodpovednosť za obyvateľov samosprávneho kraja, ako má obec a mesto.

Aj tu musia byť jasne rozdelené kompetencie medzi obcou, mestom a krajskou samosprávou a musí byť povedané, v ktorých prípadoch krajská samospráva je odvolacím orgánom, ak niekedy bude odvolacím orgánom, v ktorom prípade je rozhodujúcim orgánom a v ktorom prípade nie je. A kedy nastupuje štátna správa.

Hd: Po bitke je každý generálom...

P. Tomeček: Ešte nie je po nej. Na Slovensku máme takú obyčaj, že vždy sa snažíme zobrať z každého systému alebo z každého procesu to, čo si myslíme, že je najlepšie. Mám taký príklad. Keď chcem spojazdniť trebárs mercedes, tak doň nebudem dávať káble zo škodovky, čo platí aj opačne. Otázkou je, či je to vôbec možné, a nie zbytočné. Prečo sa vždy snažíme vytrhnúť časť systémových vecí a myslíme si, že to bude špičkovo fungovať. Každá krajina má svojím spôsobom usporiadanú verejnú správu, ale Európa hľadá základné štandardy týchto usporiadaní, aby vedela určiť aj ekonomické parametre, aby vedela povedať, že kde, do ktorého prispeje finančnými prostriedkami a kde nie. Čiže, myslím si, že bude treba hľadať nejaké spoločné kritériá a keďže chceme hľadať spoločné kritériá, budeme musieť hľadať aj spoločné hodnotiace prvky a parametre výkonnosti týchto samospráv.

Peter Kasalovský

Foto E. Szombatová