Očistný proces?

Peter Kasalovský

Keď sa mení režim alebo čo len vládna garnitúra, to minulé sa označuje protagonistami nového za čas útlaku a neslobody, prípadne za zločinecké a odsúdeniahodné. Podľa pamätníkov bolo tomu tak vždy, pričom najhorlivejší z bojovníkov za ďalšiu zmenu či za nový život sa neskôr ospravedlňovali s tým, že keď sa rúbe les, tak predsa lietajú triesky.

Na tejto dejinnej tradícii sa prakticky nič nemení ani v súčasnosti. Všetko to minulé patrí katovi, najmä podľa vyjadrení tých politikov, ktorí sú už dlhšie „na vode“, alebo iných, ktorí sa nemôžu dobyť k takým výsledkom, ktoré sľúbili verejnosti. Pre nich sú neprijateľní všetci, ktorí majú jednak pamäť, a dovoľujú si odmietať doterajší vývoj spoločnosti.

Takých kacírov je dosť a nielen medzi tými, ktorí sú bez práce. Neobávajú sa hovoriť nahlas o vlastnej životnej skúsenosti, ale aj o pozitívach čias minulých či dneška. Trebárs aj v nočných kontaktných reláciách viacerých rádií. Nejde o geriatrických pacientov či zo sociálnych ústavov, a už vôbec nie o postihnutých duševnými chorobami.

Tvrdil by som, že kritikmi doterajšieho vývoja, a najmä aktuálneho stavu spoločnosti sú hlavne ľudia strednej a staršej generácie. Z tej občianskej väčšiny, ktorá sa síce pokúša prežiť z mesiaca na mesiac, ale má zdravý rozum a predstavu o tom, aké by mali byť výsledky politiky. Predovšetkým lepšie životné podmienky a občianska dôstojnosť.

Je dosť politikov, ktorí také túžby, ako sú mať pracovné miesto, dostupnosť vzdelania, bezplatnosť zdravotnej a sociálnej starostlivosti atď. vyhlasujú prinajmenej za zvrátenosť, ale aj za spochybňovanie revolúcie z novembra 1989. Nedochádza im, že nejde o nič také, ale o to, že výsledkom „zmeny“ nemôže byť sociálna degradácia väčšiny.

Na príkladoch vlastných aj zo svojho okolia títo kacíri zdôrazňujú, že to bola „veľká zmena“ iba pre vyvolených, z ktorých väčšina síce skrachovala, ale za tých niekoľko rokov sa dostala k takým majetkom, ktoré majú nebotyčné dimenzie. Prekáža im, že politici príliš rýchlo zabudli na to, čo sľubovali, a postarali sa iba o seba a svojich blízkych.

Je nesporné, že pre štát je takmer neznesiteľnou viac ako 20-percentná miera nezamestnanosti, a najmä jej dôsledky. Jej nedoceňovanie a doterajšie neefektívne riešenia sú výsledkom politiky. Konkrétnych politikov, ktorí nie sú schopní priznať svoju neodbornosť až avanturizmus v hospodárstve, v politike a vôbec v celej spoločnosti, a nechce sa im odísť.

Trinásťročný vývoj po „veľkej zmene“ si vyžaduje nekompromisnú analýzu a na jej základe sa postarať o pomery, v ktorých nebude dosť výživy pre diletantstvo, a predovšetkým pre správanie sa mimo rámec logiky a zákonov. Je zrejmé, že „nová elita“ potrebuje čistiacu kúru. O tú by sa mohli postarať občania v tohtoročných parlamentných

V našej spoločnosti je dosť odborníkov a čestných ľudí, ktorých si však občania musia zvoliť. Len potom sa konečne prestaneme topiť v spomienkach na dávnu aj celkom nedávnu minulosť a rozvinie sa taký pohyb, ktorého výsledkom bude nespočetné množstvo riešení a vyznačenie chirurgických zásahov v záujme lepšej organizácie štátu a života občanov.

Najdôležitejšie je totiž robiť už dnes niečo rozumné pre to, aby sa zajtrajšok nezačínal rovnakým problémom. Aby sa politici prestali čudovať a padať do mdlôb z toho, že súčasníkom zo strednej a staršej generácie sa nechce počúvať, čo bolo, ale chcú vedieť, čo, ako a kedy bude, keď už pre nič iné, tak preto, že ten život je dosť krátky.

Je čas voliť úspešných nie v politike.