Aj Rothschildovci by žasli

Kde sa vo vláde berie toľká rozpočtová rozšafnosť

Rokovanie vládneho kabinetu minulý týždeň neprinieslo nič nové. Pritom sám minister financií Rastislav Hajnovič musel priznať, že v príprave rozpočtu sa nie celkom dobre odhadli skutočné možnosti získania príjmov, s ktorými rozpočet v tomto roku počítal. Na výdavkovej strane sa podcenili niektoré tlaky najmä zo sociálnej oblasti. Môžu viesť až k problémom s financovaním štátneho rozpočtu. Pokiaľ ide o verejné financie a prerozdelenie príjmov z privatizácie, R. Hajnovič pripúšťa, že priestor je dosť zúžený. Avšak rozšafná vláda aj napriek rizikám v plnení štátneho rozpočtu odmietla škrtať výdavky. Každý minister bude môcť vyčerpať všetky prostriedky, ktoré mal pridelené. Poľnohospodári a zdravotníci majú požehnanie vlády, že nemusia splatiť zo štátnej pôžičky ani korunu s tým, že narastajúcu „snehovú guľu“ úspešne potlačia ako oldomáš novej vláde. Ministrovi pôdohospodárstva Pavlovi Koncošovi sa tak dostalo uznania za konštruktívny postoj SDĽ pri predaji 49 % akcií SPP. Jednoducho, vláda nechce zísť z pozície sľubotechny, aby si na svoju stranu získala čo najväčšiu priazeň potenciálnych voličov, nech to stojí čokoľvek. Zaplatí to už niekto iný. Výdavky výrazne prevyšujú možnosti. Napriek tomu dzurindovcov stále viac baví hrať sa na Rothschildovcov. Žiaľ, na rozdiel od úspešných bankových domov slávnej dynastie u nás terajší vývoj pripomína situáciu v domácnosti, ktorá si chce vziať

na plecia viac,

ako dokáže zarobiť. Guvernér NBS Marián Jusko očakával, že ministri uberú zo svojich výdavkov. Nestalo sa tak, a na terajšie kortešačky nemôže brať ohľad. Povedal, že „ak sa naplnia rozpočtové riziká, zvýši sa deficit verejných financií, čo môže vytvoriť tlak na zvýšenie úrokových sadzieb a znehodnotenie koruny.“ Minister R. Hajnovič nepripúšťa, že by nám hrozila menová alebo finančná kríza. Zatiaľ je výsledok bežného hospodárenia len o málo horší, ako bol v rovnakom období minulého roka. Snahou bude získať väčší výnos z daňových príjmov, pričom 12 mld. Sk sa bude dať získať - rizikových zostáva 10 mld. Sk. Napriek tomu NBS opatrenia na elimináciu rizík spojených s nepriaznivým vývojom štátneho rozpočtu v roku 2002 považuje za nedostatočné. Prvým varovným prstom guvernér NBS skutočne už pohrozil: NBS zvyšuje úrokové sadzby o jednu desatinu percenta. Drahšími peniazmi (pôžičkami) chce

pribrzdiť veľkorysosť,

na ktorú si nedokážeme v ekonomike vytvoriť reálne zdroje. Centrálna banka chce takto vládu priviesť k rozumu, aby začala redukovať výdavky štátu. Podpredseda vlády Ivan Mikloš odmietol rozhodnutie NBS komentovať s tým, že každý takýto krok je plne v kompetencii NBS. S podobným stoickým pokojom minulý týždeň oznámil, že silnejúcou korunou (dôsledok makroekonomickej stability Slovenska) nedostaneme v prepočte 130 mld. Sk za SPP, ale už dnes štát stráca dve až tri miliardy. Teda približne sumu, ktorou musel hasiť najakútnejšie ohniská v zdravotníctve. Analytici pripúšťajú, že ak vo vláde zvíťazí predvolebné politikárčenie, skončíme rok 2002 s tak vysokým deficitom, ktorý v dlhšom časovom horizonte môže ohroziť dokonca ratingové hodnotenie krajiny ako celku zo strany medzinárodných inštitúcií. Výstražné svetlice však politikou

zaslepené oči

nechcú vidieť. Prístup ministerského predsedu akoby sa riadil heslom: po nás potopa. Pritom verbálne deklaroval, že zlikviduje Mečiarove dlhy a vytvorí podmienky na vyrovnaný pomer medzi výdavkami a príjmami štátu. Namiesto ekonomickej rovnováhy sme svedkami núteného predaja strategických podnikov, a pomaly aj hradov a zámkov, aby vláda vôbec bola schopná udržať ekonomiku v chode. Otázne je, dokedy a za čo bude chcieť „natankovať“ pohonné hmoty, keď už predať nebudeme mať čo. Dnes je reálna hrozba, že deficit štátneho rozpočtu sa môže zvýšiť o 22 až 26 mld. Sk. Odhady expertov hovoria o tom, že celkový rozpočtový deficit môže dosiahnuť 70 až 90 mld. Sk. Zvlášť opozičným poslancom sa javí situácia tak, ako keby si ľudia okolo podpredsedu vlády pre ekonomiku pripravili rozpočet len na tri štvrtiny roku 2002. Pritom vláda, ktorá vzíde zo septembrových volieb, bude musieť zostaviť rozpočet na rok 2003 s deficitom 38 mld. Sk, ktorý pripúšťa EÚ. Ekonómovia už teraz hovoria o tom, že v prvej etape sa nevyhneme rozpočtovému provizóriu. Rýchlo sa tiež môže stať, že pretrvávajúca nedôvera obyvateľov

väčšiny vyspelých

krajín EÚ voči Slovensku sa ešte prehĺbi a vlastne „makroekonomická stabilita“, o ktorej vraví Ivan Mikloš, bude naozaj tak silná, že nás stabilizuje na dlhšie obdobie pred bránami EÚ. OECD súzvučne s Európskou komisiou to v pravidelnom ekonomickom výhľade formulovala viac ako lapidárne: ak by sa nenaplnili rozpočtové ciele, dôvera zahraničia voči SR by utrpela, prílev potrebných investícií by sa znížil.

Tibor Bucha