Záruka v súhre Ruska a NATO

Kwašniewski: Podporujeme vstup Pobaltia do aliancie

„Poľsko podporuje snahy pobaltských štátov stať sa členmi aliancie. Zárukou ich pokojného vstupu do aliancie je práve silnejúca spolupráca Ruska a NATO. Nie je logický dôvod na to, aby štát, ktorý sa snaží o dobrú spoluprácu s NATO, bránil iným krajinám, ktoré majú tiež o spoluprácu záujem, pri ich snahách začleniť sa do aliancie“. Uviedol pre Hospodársky denník poľský prezident Alexander Kwasniewski, keď sme sa ho opýtali na predpokladaný vývin vzťahov s Ruskom, pre ktoré je integrovanie sa Pobaltia do atlantických štruktúr citlivou záležitosťou. Ako však niekoľkokrát počas svojej návštevy koncom uplynulého týždňa zdôraznil, Poľsko podporuje aj vstup Slovenska do NATO a on sám je presvedčený, že naša krajina na summite v Prahe pozvánku dostane. V tejto súvislosti sa diplomaticky vyhol hodnoteniu prípadného iného vývoja po jesenných voľbách, keďže ako „prezident druhého štátu nemám právo hodnotiť demokratický vývoj v inom štáte, ale niet pochýb, že to budú voľby aj o NATO“. Ako totiž zdôraznil aj vo svojej prednáške na UK v Bratislave, fakt, že Slovensko už malo do NATO dvere otvorené, ale v roku 1997 nezískalo pozvánku do aliancie, čiastočne komplikuje jeho situáciu pred summitom v Prahe. Poľsko má podľa neho záujem o čo najrýchlejšie rozšírenie nielen pre zväčšenie priestoru stability, ale tri roky členstva Poľska nepotvrdili obavy skeptikov integrácie. Naopak, krajina si ním zvýšila svoj medzinárodný kredit.

Tak prezident Kwasniewski, ako aj prítomný minister zahraničných vecí Wlodzimierz Cimosziewicz počas návštevy zduplikovali potrebu koordinovaného a rýchleho začlenenia sa do EÚ, k čomu by mala pomôcť aj spolupráca V4, kde od 1. júla tohto roku preberá predsedníctvo práve Slovensko. „To, že sa v poslednom čase spolupráca zhoršila, nie je vina ani Poľska, ani Slovenska. Rozhovory však ukázali, že je potrebné naďalej rokovať o Benešových dekrétoch, ktoré nie je možné spájať s prístupovými rokovaniami, a Krajinskom zákone, ktorý musí byť v súlade s legislatívou EÚ,“ zdôraznil poľský prezident. Kontakty v rámci V4 by sa mali už koncom mája (24. - 25.) v Trenčíne rozšíriť na spoločnom stretnutí o skúsenosti krajín Beneluxu. Nádeje na bezproblémovú spoluprácu však spája minister Cimosziewicz aj s výsledkami volieb v Maďarsku. Regionálna spolupráca nepomáha len dvojstranným kontaktom (okrem cezhraničnej spolupráce sa podľa prezidenta Kwasniewskeho pripravujú aj investície na Slovensko na posilnenie poľskej prítomnosti, aj keď pre denník zatiaľ nechcel prezradiť podrobnosti), ale aj koordinovanému vstupu do EÚ. „Rokovania by sa mali ukončiť do roku 2002 tak, aby sme mohli vstúpiť do únie v roku 2004,“ konštatoval Kwasniewski. Samozrejme, na rad prichádzajú citlivé oblasti, kde bude záujem aj o finančné implikácie.

Ministra Cimosziewicza sme sa preto opýtali, či zvažuje podporu poľnohospodárstvu pred a po vstupe krajiny do únie. „Vytvárame právny základ a inštitúcie, ktoré dovolia po vstupe do únie využívať všetky dostupné možnosti podpory, avšak poľské poľnohospodárstvo si vyžaduje program reštrukturalizácie, ktorý treba rozložiť aspoň na desať rokov.“ Ako ďalej zdôraznil pre denník, pri rokovaniach s EÚ chcú zdôrazniť najmä zásady vstupu, pričom „mnoho návrhov zo strany EÚ vzbudzuje naše pochybnosti, či už ide o priame platby, dlhé prechodné obdobie, nízke limity výroby. To všetko môže v praxi znamenať zhoršenie situácie aj najlepších poľských poľnohospodárov a s takou perspektívou nemôžeme súhlasiť“. Ako ďalej poľský minister zdôraznil, Poľsko nemôže súhlasiť so situáciou, že nový člen musí platiť 100-percentné poplatky, ale využívať svoje práva napríklad v poľnohospodárstva len na 20 %. „Pri diferenciácii dotácií pre poľských poľnohospodárov a zároveň liberalizácii sektora by nemali šancu konkurovať. Nesúhlasíme ani s takým dlhým prechodným obdobím. Chápeme argumenty mnohých členských krajín, že použitie dnešných nástrojov poľnohospodárskej politiky vo vzťahu k novým členom by vyvolalo zaťaženie rozpočtu. Únia však chce, aby noví členovia dostávali menej ako starí, takže treba porozmýšľať o urýchlenej reforme poľnohospodárskej politiky, čím by sa znížili subvencie aj v krajinách pätnástky, a a tým aj riziko finančnej explózie. Aj keď tento krok je riskantný po politickej stránke, je ľahšie ho urobiť v krajinách, kde tvoria poľnohospodári 5 % obyvateľstva, ako tam, kde je tento podiel až 20 %,“ objasnil poľský minister.

Slávka Blazseková