Vydržať na špici

Komentuje Zuzana Krútka

Manažéri istej renomovanej spoločnosti, ktorá je vo svojom odbore všeobecne uznávanou jednotkou, sa nedávno vyjadrili, že je síce fajn byť na špici, zároveň to však predstavuje aj náročný záväzok. Kam ešte vôbec môžeme expandovať, pýtajú sa, keď si už podmanili prakticky všetky svetové trhy. Ich vývoj pracuje na plné obrátky, no vedia, že ani konkurencia nespí. Zato akcionári, ktorých už viac rokov rozmaznávajú pôvabne tučnými dividendami, na nich tlačia, aby nasledujúci rok v znamení tých predchádzajúcich dali ešte o čosi viac. Pritom ani spoločnosti číslo dva a tri nemajú neschopných ľudí a útočia na pozíciu. Ak sa nedávno stávalo, že najlepší v pohode zaspali na vavrínoch a nepripúšťali si, že ich môže tromfnúť nejaký outsider, dnes si vedenia firiem veľmi dobre uvedomujú, čo všetko musia robiť, aby ich pozícia na špici bola čo možno najpevnejšia. Sú však tiež len ľudia, preto im sústavný tlak môže aj neprospieť.

Možno sú z hľadiska psychiky predsa len vo výhode menšie firmy. Pružné a úspešné, aj keď si odkroja svoj kus koláča, nie sú na trhu dominantné, takže ich úspechy nekolú natoľko oči ich rivalom. Riaditeľ jednej takejto slovenskej spoločnosti so 70 zamestnancami mi nedávno povedal: „Nemôžeme predsa ľudí stále tlačiť, aby boli ešte lepší. Sú predsa vynikajúci, kam by sa ešte mali zlepšovať?!“ Hovorí sa, ba zdôrazňuje, že podnikanie je tu predovšetkým na to, aby dosahovalo zisk. Pritom sa ešte pripúšťa, že je tu aj na to, aby dalo ľuďom prácu a živobytie. Ktovie, prečo sa ako cieľ podnikania tak málo preferuje zvyšovanie kvality života, uspokojovanie potrieb zákazníkov, zamestnancov, majiteľov. Uvedomenie si priorít môže byť niekedy lepšou motiváciou ako snaha za každú cenu dosiahnuť ten najvyšší zisk.