Antibiotiká stratia účinnosť?

S veterinárnou vedou sme už v európskych štruktúrach

Deň otvorených dverí usporiadali minulý týždeň v Ústave fyziológie hospodárskych zvierat (ÚFHZ) SAV v Košiciach. Vedecká konferencia bola venovaná najmä akademikovi Kolomanovi Boďovi, ktorého osobnosť je spojená práve s touto inštitúciou. Tento dnes 75-ročný vedec v roku 1964 založil oddelenie fyziológie hospodárskych zvierat v Ústave experimentálnej biológie SAV, aby neskôr, v roku 1969 sa z neho stal základ pre ÚFSHZ. Vedecká činnosť ústavu je v súčasnosti koordinovaná v rámci programu SAV a zameriava sa na využitie genomiky a biotechnológie pre zdravie. Sústreďuje sa na štúdium regulácie fyziologických procesov hospodárskych zvierat a možnosti ich biotechnologického využitia. Pri konkrétnejšej otázke na činnosť ústavu jeho súčasný riaditeľ MVDr. Juraj Koppel, DrSc. vysvetlil, že sa venujú genomike fyziologickej a patogénnej mikroflóry, kde riešia otázky fyziologických procesov trávenia v predžalúdkoch a čreve s využitím kombinácie klasických a molekulárno-biologických postupov, tráviaceho traktu zvierat (prežúvavcov a hydiny) ako rezervoáru patogénnych baktérií a génov rezistencie

na antibiotiká

a ťažké kovy pre ľudí. Ďalej sa zaoberajú molekulárnou identifikáciou a klasifikáciou baktérií tráviaceho traktu zvierat so zameraním na baktérie spôsobujúce medicínsky závažné ochorenia človeka i zvierat.

V neposlednom rade skúmajú interakciu baktérií produkujúcich kyselinu mliečnu s patogénnymi baktériami a makroorganizmom hostiteľa. Pracovníci ústavu sa zameriavajú aj na analýzu programovanej smrti buniek počas vývinu preimplantačného embrya, zaoberajú sa nukleogenézou a reprogramovaním klonovaných embryí, ako aj expresiou proteínov zapojených do riadenia novotvorenia a rozlišovania buniek preimplantačného embrya. Získané výsledky prispejú k zvýšeniu efektivity pokusov s embryami mimo živého tela pri biotechnologických postupoch. V rámci riešenia závažných problémov pre prax boli zavedené moderné metódy PCR (polymerázovej reťazovej reakcie) diagnostiky patogénov, ako aj druhovej

identifikácie mäsa

v spolupráci so štátnym veterinárnym ústavom v Dolnom Kubíne. ÚFHZ sa aktívne zapája aj do medzinárodného výskumu. V odborných kruhoch sa hovorí, že ak sa podobnej inštitúcii podarí v európskych pomeroch získať účasť hoci v jednej medzinárodnej výskumnej úlohe, môže sa považovať za úspešnú. Košický ústav vo 4. rámcovom programe už riešil projekt zameraný na štúdium bakteriocínov s cieľom získať prirodzené substancie na zvýšenie kvality potravín. V rámci 5. rámcového programu EÚ v súčasnosti rieši tri (!) projekty a iba skromnosť šéfa ústavu i jeho zamestnancov im nedovolila to označiť ako mimoriadny úspech slovenskej veterinárnej vedy. Prvý zdokonaľuje laboratórnu diagnostiku mikrobioálnej kontaminácie potravín práve pomocou PCR, ďalší sa zaoberá vytvorením Európskej zbierky bachorových prvokov. V treťom projekte študujú patológiu a ekológiu baktérie klostrídium u ľudí, zvierat a v potravinách. V štádiu prípravy kontraktu s EÚ je ďalší projekt zameraný na možnosť použitia prvokov ako markerov pre environmentálnu bezpečnosť geneticky modifikovaných organizmov. ÚFHZ teda nie je ďaleko od toho, aby sa popýšil vytvorením noriem, ktoré budú platné v celej Európe. Objektom výskumu ústavu je správanie sa baktérií voči antibiotikám, lebo

nárast baktérií

odolných proti nim sa stáva nielen európskym, ale aj celosvetovým medicínskym problémom. Pesimisti tvrdia, že nastávajúce storočie bude érou návratu mnohých chorôb, ktoré medicína už nebude schopná liečiť, lebo antibiotiká stratia účinnosť. Preto ako jeden z jeho odkazov pre predpisovateľov antibiotík znie: antibiotiká síce áno, ale s mierou, pretože podľa výsledkov celosvetových výskumov je až viac ako 80 % antibiotík predpísaných zbytočne a na Slovensku je toto percento ešte vyššie.

Ladislav Kulik