Slnečným jazerám vrátiť iskru

Z jazier v Senci chcú vyťažiť 200-tisíc ton usadenín a milióny ton štrku

Maďarský Mosonmagyaróvár, vzdialený len zopár kilometrov od Bratislavy, je partnerským mestom nášho Senca. Spája ich aj záujem o cestovný ruch, ktorý prispieva, dovolím si povedať, k miestnemu rozkvetu. Každý však ide na to po svojom, využívajúc vlastné prednosti. V Senci sú to najmä Slnečné jazerá, ktoré ho dostali do povedomia u nás i v zahraničí. Ročne tam príde na rekreáciu okolo milióna ľudí a v „Mošoni“, ako ho dôverne volajú najmä Bratislavčania, sa venujú najmä obchodu, kúpeľníctvu, gastronomickým a zdravotníckym službám. Zaujímajú sa o ne predovšetkým návštevníci z Rakúska. Pekné upravené uličky a domy starého mesta lákajú aj na rodinné výlety.

Nedávno sme túto oblasť navštívili spolu s predstaviteľmi mesta, okresu Senec a zástupcami vyššieho územného celku. Ich zámerom bolo oboznámiť sa a poskytnúť aj našej redakcii informácie o najnovších možnostiach v ťažbe štrku, ktorú tam zabezpečuje rakúsko-nemecká s.r.o. Asdag. Bola to aj vhodná príležitosť oboznámiť sa so spôsobom pripravovanej revitalizácie Slnečných jazier, s ktorou chcú začať po tohtoročnej dovolenkovej sezóne. Pôjde o čistenie dna na ploche 74 hektárov, čo je spojené aj s projektom dvadsať- až tridsaťročnej ťažby štrkopieskov. V lokalite Janossomorja, vzdialenej len niekoľko kilometrov od Mosonmagyaróváru, vyrába tamojší ťažobný závod 23 až 25 frakcií. Produkuje ročne 600- až 800-tisíc ton finálneho výrobku, čo znamená, že za hodinu vyťaží a roztriedi asi 350 ton kameniva. Projektovaný výkon štrkovne je však podstatne vyšší. Celý závod však obsluhuje

len sedem

robotníkov a štyria technicko-hospodárski pracovníci. V čase našej návštevy mali u našich južných susedov štátny sviatok, a tak mechanizmy stáli. Napriek tomu, že v závode narábajú so štrkopieskom, všade je príkladný poriadok a čisto. Vľavo i vpravo sa týčia vysoké súmerné homole štrku v rozličných frakciách. Nad hlavami máme dopravné pásy a pod nohami betónovú plochu, čo v prípade takýchto fabrík umiestnených v teréne pod holým nebom nebýva vždy zvykom. Akoby na bidle uložená malá plechová unimobunka predstavuje riadiace centrum štrkovne, ktorá je dokonale automatizovaná, riadená počítačom. Preto má tých zopár pracovníkov, ktorí doslova menia ráz tejto krajiny, veľmi vysokú produktivitu práce. Areál určený na ťažbu má okolo 100 hektárov, pričom sa kontinuálne s ťažbou zvyšuje

plocha i hĺbka

jazera. To dáva predpoklad na vybudovanie rekreačného areálu s dvomi stovkami chát, osemnástimi tenisovými kurtmi atď. Zásoby štrku sú mimoriadne veľké. Sondy, ktorými sa zisťovala ich mocnosť, urobili zatiaľ do hĺbky sto metrov, pričom ešte nedosiahli dno štrkovej vrstvy.

V Senci, na dne Slnečných jazier, je pol až dva metre hrubá vrstva usadenín, ktoré treba odstrániť, lebo bránia výmene vody jej prirodzenou hydrogeologickou cirkuláciou. Odhaduje sa, že usadenín je okolo 200-tisíc ton. Prvopočiatkom revitalizácie jazier je jún 2000, keď Bratislavské štrkopiesky s.r.o. podpísali zmluvu s mestom Senec a zakúpili plochu 5,1 hektára, na ktorej sa postaví vhodné ťažobné zariadenie, úpravňa a ďalšie technologické zariadenia. Nebolo jednoduché navrhnúť vhodnú technológiu, aby sa s očistou jazier nenarušil pokoj návštevníkov a turistov. Hlavným problémom revitalizácie nie je však ťažba ako taká, ale likvidácia vyťažených sedimentov. Je známych niekoľko možností, ako ich eliminovať. Napríklad využitím sedimentačnej a akumulačnej nádrže, čo by však následne spôsobilo problémy s odvozom kalov. Pri použití tejto metódy by bolo nevyhnutné

zvýšiť cenu

vyťaženého štrku, čo je však nepriechodná možnosť. Ďalším systémom likvidácie usadenín sú lamelové kalolisy, ktoré produkujú kal vo forme polotuhých brikiet. Najväčšou nevýhodou obidvoch spôsobov je vysoká nadobúdacia cena technológie, ktorá by spôsobila obchodnú nekonkurenčnosť finálneho štrku. Počas našej návštevy v Maďarsku sa uvažovalo o využití tretieho systému uskladnenia kalov v Senci, a to do kalovej prírodnej nádrže. Táto metóda sa v tomto odvetví priemyslu často uplatňuje, dobré skúsenosti majú v Českých Budějoviciach, ale aj v Plzni. Zámerom revitalizácie jazier v Senci je presadiť práve tento systém. Z hľadiska kalkulácie je to jediná možnosť, aby sa dal štrk vzhľadom na cenu predať a aby celá akcia bola ekonomicky efektívna a napokon revitalizácia jazier aj úspešná. V opačnom prípade by bol projekt ohrozený. V štrkovni nás čakal konateľ s.r.o. Asdag Johann Topler, ktorý predstavil technológiu, ktorou tam spoločnosť ťaží. Ako nám povedal, systém umožňuje ťažiť štrkopiesky až do hĺbky 50 metrov. Štrk ťaží sací bager riadený satelitnou navigáciou, pričom je zaručená rovnomerná hĺbka ťažby. To

zabráni jamám

na dne priehlbiny, z ktorej sa automaticky stáva jazero. A práve v tom je rozdiel od súčasného stavu na Slnečných jazerách, kde nerovné dno spôsobilo rozličnú hrúbku usadenín, ktoré teraz treba vyťažiť. „Satelitná navigácia nám presne zaznamenáva postup pri ťažbe. Dno sa premeria a je záruka dokonalého vyťaženia materiálu. Keď si vyvolám záznamy satelitnej navigácie, tak presne vidím, ako vyzerá plocha po ťažení, pričom odchýlka v hĺbke dna nesmie byť viac ako dvadsať centimetrov, takže sa nevytvárajú žiadne jamy,“ vysvetlil J. Topler. Materskou firmou Bratislavských štrkopieskov, ktoré budú revitalizovať jazerá v Senci, je SP Bohemia a tú vlastní ďalšia spoločnosť z nemeckého Plattlingu. „Asdag patrí do koncernu, v ktorom sme aj my,“ povedal nám konateľ Bratislavských štrkopieskov Ing. Ivan Horný. „Ročne by sme chceli v Senci vyťažiť spočiatku ročne okolo 200-tisíc ton štrku. Technológia by bola vstupnou investíciou našej materskej spoločnosti a má predstavovať 120 až 140 mil. Sk.“ Ako odborník sa vyjadril aj k jednotlivým variantom ťažby na Slnečných jazerách. Jedným je sací bager, druhý spôsob využíva drapákový bager a tretí korčekový bager. „Systém sacieho bagra by sme nechceli v Senci využiť z toho dôvodu, že na

vodnej ploche

by muselo byť potrubie na transport vyťaženého kameniva a usadenín, ktoré by aj opticky rozdeľovalo jazero. Aj využitie vodnej plochy by bolo v tomto prípade obmedzené. Tento spôsob transportu vyťaženej suroviny je ekonomicky náročnejší, lebo predpokladá aj medzistanice na pumpovanie suroviny. Ako najefektívnejší vidíme korčekový bager. Ten by nebránil ani vindsurfingu.“ Ivan Horný zdôraznil, že firma chce presadiť

variant vytvorenia kalovej nádrže, do ktorej by sa uložil vyťažený odpad. Je si vedomý možných komplikácií, pretože tento variant „je ťažko priechodný v orgánoch, ktoré to schvaľujú. Išlo by totiž o uloženie odpadu do vody, teda do umelo vybagrovanej jamy. Je však presvedčený, že spodná voda by sa tým v okolí seneckých jazier nekontaminovala. Išlo by len o technologicky jednoduchý presun usadenín z dna jazera do iného, umelo vytvoreného priestoru. Aj takéto uloženie majú vypracované v dvoch alternatívach. „Zásoby štrkopieskov na Slnečných jazerách predstavujú okolo 10 miliónov ton. S mestom máme uzatvorenú zmluvu na ťažbu a prenájom vodnej plochy do roku 2031,“ uviedol konateľ firmy.

Primátor Senca Jozef Elšík pripomína, že keď sa v minulosti v Senci ťažilo, tak voda v Slnečných jazerách bola krištáľovo čistá, dokonca pitná. Teraz sa už piť nedá. Vzhľadom na to, že pri vodnej ploche je okolo 600 chát a hotely na pomerne vysokej úrovni, tak im záleží na tom, aby si jazerá zachovali kvalitu aj pre budúce generácie. To bol dôvod na vypracovanie projektu revitalizácie. V prvej etape však najskôr vybudovali kanalizáciu v tej časti, kde ešte nebola. Súkromníci si tam robili žumpy s trativodmi, cez ktoré odchádzali fekálie do podzemných vôd. Podľa primátora všetky stavebné firmy na Slovensku, ktoré predtým oslovili, odmietli ťažiť štrk zo Slnečných jazier. Ale práve zásluhou priateľských kontaktov s viacerými mestami v Maďarsku a Rakúsku našli firmu, ktorá prejavila o akciu záujem, hoci rokovania boli neraz veľmi ťažké a niekedy sa zdalo, že sa ani nedohodnú. „Keď sa to podarí,

bude to darček

pre budúce generácie, veď v Senci, kde majú jazerá až 116 hektárov, chceme vybudovať aj aquapark,“ dodal primátor. My len dodáme, že ak sa nezačne na jeseň s akciou, tak o rok až dva by jazerá pre verejnosť museli pravdepodobne zavrieť.

Vladimír Turanský