Hospodársky denník
USD47,566 Sk
EUR41,77 Sk
CHF28,553 Sk
CZK1,359 Sk
  Streda  3.Apríla 2002

Aký vymeriavací základ?

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Zamestnanec má 8,5 hod. úväzok (42,5 hod. týždenne), 178,5 hod. - plánované hodiny v mesiaci, počas dvoch dní odpracoval 17 hod., tri dni čerpal dovolenku - 25,5 hod. a 16 dní bol práceneschopný. Úkolová mzda predstavovala 419 Sk, pričom doplatok do minimálnej mzdy bol 50 Sk, náhrada za dovolenku predstavovala 703 Sk a náhrada za nevyčerpanú dovolenku 8000 Sk. Hrubá mzda je 9122 Sk. Aké sú vymeriavacie základy do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a do Národného úradu práce?

- Vymeriavacím základom zamestnanca na určenie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia (§ 16 ods. 1 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov) je

a) príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a podliehajúci dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov),

b) príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že

1. tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo

2. nedosahuje zdaniteľnú výšku,

c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov (§ 110b, § 117 ods. 3, § 124, § 128 až 130 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), ako aj náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Obdobné platí aj na účely zdravotného poistenia (§ 13 ods. 1 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov) i príspevku na poistenie v nezamestnanosti (§ 59 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov) s výnimkou náhrady mzdy plynúcej z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Do vymeriavacieho základu, prípadne hrubej mzdy je potrebné zahrnúť aj doplatok do výšky minimálnej mzdy, pretože mzda za vykonanú prácu nemôže byť nižšia, ako je minimálna mzda určená zákonom NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedeného, podľa môjho názoru, vymeriavacie základy (čiže hrubá mzda) na účely nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, zdravotného poistenia i príspevku na poistenie v nezamestnanosti sú rovnaké, a to vo výške 9172 Sk.

Výpočet: úkolová mzda (419 Sk) + doplatok do minim. mzdy (50 Sk) + náhrada za dovolenku (703 Sk) + náhrada za nevyčerpanú dovolenku (8000 Sk) = 9172 Sk

JUDr. Z. Macková, PhD.

Patrím medzi bohatších v tejto krajine, a preto nie som na zozname mnohých inštitúcií len ako klient, ktorému „musia“ venovať osobitnú pozornosť, ale som aj mimoriadne riziková osoba z hľadiska možných útokov podsvetia i akýchkoľvek nepriateľov z dôvodu hospodárskej konkurencie. Rozhodol som sa zriadiť si tajnú izbu, akýsi „supertrezor“ s cieľom úschovy niektorých kľúčových obchodných dokumentov, zmlúv, cenných listín a čiastočne aj finančnej hotovosti. Zaujíma ma, či náklad vo výške 10 mil. Sk, o ktorom viem, že ho môžem dať do účtovných výdavkov len formou odpisov hmotného investičného majetku, mi daňový úrad uzná pri kontrole?

- Podľa mojich skúseností z daňovej praxe na Slovensku bude prvá otázka alebo reakcia možnej daňovej kontroly v prípade zriadenia trezoru asi taká, že vám povie, že ste si ho mali zriadiť vo firemných priestoroch a že doma nemá takýto hmotný investičný majetok čo robiť. Z hľadiska obozretnosti podnikania z dôvodu daňového hedgingu je nevyhnutné byť teda pripravený na to, že je to z hľadiska bežného daňového kontrolóra netypický, nadlimitný a nadštandardne luxusný výdavok, ktorý bude mať tento snahu vylúčiť z nesúvislosti a nepotrebnosti na dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Predpokladám, že daňová kontrola bude od vás žiadať v zmysle zákona (zák. č. 511/1992 Zb. v znení doplnkov) obhliadku na mieste, a tam bude hľadať ďalšie dôkazy a súvislosti ako vec kvalifikovať a či ju posúdiť za daňový výdavok alebo nie. Treba zvážiť:

- Bezpečnosť radového občana i podnikateľa v SR je z dôvodu verejného poriadku i miery ochrany garantovanej štátom (služby súdov, polície a vysoký podiel tieňovej ekonomiky s početnými aktivitami podsvetia) zatiaľ nedostatočná a daňový subjekt je úplne odkázaný na svojpomoc.

- Nie je vecou daňového úradu, aby rozprával do vašej stratégie bezpečnostnej politiky, a teda ani do toho, či trezor na firemné veci máte mať v prevádzkarni alebo doma (za predpokladu, že v danom trezore máte skutočne len firemné veci, ale nie aj osobný majetok - napríklad rodinné šperky, prstene, drahé mince atď.).

- V otázke ste nehovoril o prevádzkových nákladoch „supertrezoru“, ako je teplo, elektrická energia, vzduchotechnika atď. Ak by ste chceli v budúcnosti aj tieto aktivovať do daňových výdavkov, treba dať spracovať expertízu, teda dôsledné rozlíšenie a meranie týchto nákladov v závislosti od pomeru od ostatnej časti rodinného domu slúžiacemu len na osobný účel podľa vhodných kritérií (podľa objemu, plochy atď.).

Myslím si, že nároky na bezpečnostné náklady firiem nielen z dôvodu priemyselnej špionáže, ale čoraz globálne ostrejšej (často aj nečestnej) konkurencie a iných rizík (živel, terorizmus atď.) budú v blízkej perspektíve odôvodnene narastať - čo by malo byť impulzom aj pre daňových architektov štátu, aby tento typ výdavku komplexne zapracovali priamo do výdavkov taxatívne uvedených ako „daňové“ v rámci § 24 zákona o daniach z príjmov.

Ing. Emil Burák, PhD.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.