Predsa sa opakuje

O opakovaní histórie sa toho napísalo a povedalo hádam aj príliš veľa. Aj tak je však fascinujúce, že každodenná záplava udalostí nedovolí obohranému prísloviu, aby sa aj ono konečne presunulo do dejín a doprialo nám chvíľku pokoja.

Zoberme si agentúrnu ponuku posledných dní. Sú tu „opakovačky“ najrozličnejších druhov a kvality. Niektoré sa vyznačujú dokonalou periodicitou. A nemyslím tým len na Blízky východ, kde sa neopakujú len roky, ale doslova dni. Už tradične koncom marca napríklad vrcholí aj naťahovanie medzi Belehradom a Washingtonom okolo spolupráce s haagskym tribunálom a o finančnej pomoci. Aj výsledok je spravidla podobný: Belehrad niečo naznačí, Washington niečo podmieni a napätie je preč. Do ďalšieho vyvrcholenia.

Pre ďalšiu skupinu udalostí je príznačná kontinuita. Zasahovanie cirkvi do veci svetských má za sebou storočia bohatej a rozmanitej tradície. Stretávame sa s ním však znovu a znovu, pričom naberá stále nové podoby. Veriaci v istom maďarskom mestečku tak tohto roku odchádzali z veľkonočnej omše s predvolebnými letákmi v ruke. No opakujú sa aj smutné obrázky z bežného života. Do hrubej knihy baníckych nešťastí včera pribudla ďalšia kapitola - v hlbinnej čiernouhoľnej bani na západe Sibíri sa včera zranilo 9 ľudí.

Dve najväčšie perličky však nechávam na koniec. „Prvé britské bojové jednotky v Afganistane - asi 100 vojakov kráľovského vojenského námorníctva - dorazia do krajiny dnes po zotmení,“ píše sa v prvej správe. Druhá je ešte nápadnejšia: „Neznámi páchatelia v Berlíne napadli a zbili dvoch ortodoxných Židov z USA. Jeden z napadnutých utrpel tržnú ranu.“

Zastavil sa čas alebo to iba ľudstvo prešľapuje na mieste?

Rastislav Boldocký