Prekážky možno obchádzať

Ťažko dosiahnuť rozvoj pri veľkom raste otvorenosti

Hlavným faktorom negatívneho salda zahraničného obchodu je podľa slovenskej vlády najmä stagnácia svetovej ekonomiky, hlavne v krajinách EÚ, ktoré sú našim najväčším obchodným partnerom. Do nich smeruje 59,9 % nášho vývozu a dovoz z nich predstavuje 49,8 %. Kým ekonomická výkonnosť Slovenska dosahuje približne tri štvrtiny ekonomickej výkonnosti svetovej ekonomiky, tak vývoz pripadajúci na jedného obyvateľa SR predstavuje viac než dvojnásobok hodnoty tohto ukazovateľa za svetovú ekonomiku. Ak za svetovú ekonomiku sa v priemere vyváža okolo 20 % hodnoty vytvoreného HDP, tak za Slovensko je to viac než polovica vytvoreného HDP, pri trikrát vyššej deficitnosti zahraničnoobchodných vzťahov, než je priemer za svet. Sú to skutočnosti, ktoré podľa vlády SR komplikujú udržanie primeranej deficitnosti zahraničnoobchodných vzťahov a hladkú cestu Slovenska k trvalému hospodárskemu rastu. Je preto veľmi pravdepodobné, že ďalší rozvoj ekonomiky a zvyšovanie hospodárskeho rastu sa už nemôže uskutočňovať v podmienkach takého

rýchleho rastu

hospodárskej otvorenosti než dosiaľ. Podľa informácií, ktoré prerokovala aj vláda SR, sa ukazuje, že Slovensko sa nachádza v blízkosti saturačnej úrovne svojej hospodárskej otvorenosti. Jej prekročenie by mohlo viesť k dlhodobejšej stagnácii. Z hľadiska štruktúry priemyselných kapacít zohrávajú podľa vládneho kabinetu dominantnú úlohu predovšetkým malé a stredné podniky, ktoré sú predpokladom zvýšenia pružnosti a kvality produkcie. Ich rozvoj je podmienkou dlhodobého rastu efektívnosti zahraničného obchodu. Vlani predstavoval deficit obchodnej bilancie SR viac ako 103 mld. Sk. Analýzy dovoznej štruktúry pritom jednoznačne potvrdzujú, že najdynamickejšou kategóriou boli dovozy investičného charakteru. Medziročne vzrástli o 31,9 % a ich podiel na dovoze spolu sa zvýšil o 1,7 %. Dovozy pre konečnú spotrebu vzrástli medziročne o 23,9 % a dovozy pre medzispotrebu o 16,2 %. Desiati najväčší exportéri (36,6 % celkového exportu) zaznamenali v roku 2001 nárast exportu o 1,6 %, zostávajúci exportéri o 17,8 %. Dvadsiati najväčší exportéri (43 % celkového exportu) zaznamenali

nárast exportu

o 4,8 %, zostávajúci exportéri o 16,8 %. Pokles exportnej dynamiky veľkých exportérov v porovnaní s ostatným priemerom však predstavuje výpadok asi 40 mld. Sk. Osobitnou kapitolou slovenského zahraničného obchodu sú agroprodukty. Aj keď ich podiel na vývoze predstavoval v roku 2001 len 3,7 % a na dovoze 6 %, významným spôsobom sa podieľali na deficite zahraničného obchodu vo výške 20,27 mld. Sk. Vstupovať s takýmto deficitom do EÚ je veľké riziko, pretože konkurenčná schopnosť agroproduktov na trhu EÚ je nižšia a SR nebude mať v prvých rokoch po vstupe, v porovnaní s terajšími členskými krajinami, rovnocenný prístup k čerpaniu zdrojov z poľnohospodárskych fondov. Tu je potrebné zlepšiť pozíciu agroproduktov účinnejšími opatreniami tak na strane podpory exportu, ako aj uplatnením ochranných opatrení, kompatibilných s dohodami WTO a ostatnými preferenčnými dohodami. Príčinou dynamizácie rastu dovozu tovarov je pravdepodobne zmena štruktúry maloobchodných subjektov. Trend monopolizácie a rozvoja obchodných jednotiek vplýva na zvýšenie dovozu zahraničných výrobkov,

často na úkor

domácej produkcie. Veľké obchodné, zväčša nadnárodné spoločnosti pôsobiace v oblasti maloobchodu sa správajú ako podnikatelia, ktorí chcú uplatniť svoj podnikateľský zámer. Predstih tempa rastu vývozu pred dovozom sme dosiahli len v drevospracujúcom priemysle, v odvetví ťažby nerastných surovín a v potravinárskom priemysle. V dôsledku takéhoto vývoja sa saldo obchodu zhoršilo takmer vo všetkých priemyselných odvetviach. Aktívne saldo strojárskeho priemyslu z roku 2000 prešlo do pasíva, v úhrne sa zhoršilo o 34,2 mld. Sk. Aktívne saldo vo výrobe motorových vozidiel kleslo z 50,2 mld. Sk v roku 2000 na 27,6 mld. Sk v roku 2001. Do pasíva prešlo i aktívne saldo chemického priemyslu. Vývoj je dôsledkom prehĺbenia pasíva obchodu s chemikáliami, chemickými výrobkami a vláknami (medziročne o 6,7 mld. Sk), z toho s farmaceutickými výrobkami o 2 mld. Sk. V dôsledku predstihu tempa rastu dovozu pred vývozom sa

pasívne saldo

elektrotechnického priemyslu prehĺbilo medziročne o 8,6 mld. Sk. Vyhodnotiť účinnosť ochranných opatrení z hľadiska ich dosahu na zahraničný obchod je problematické z dôvodu, že na zavedené ochranné opatrenia dovozcovia reagovali rôznymi spôsobmi. Ochranné opatrenia zavedené na dovoz z určitej krajiny sa snažili obchádzať dovozom cez iné teritóriá alebo v rámci iného režimu, ktorý nepodlieha obchodno-politickým opatreniam, napríklad v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku. Ďalší spôsob obchádzania ochranných opatrení je deklarovanie iného pôvodu tovaru alebo iného čísla harmonizovaného systému colného sadzobníka. Uvedené spôsoby obchádzania ochranných opatrení, ktorými sa jednoznačne znižuje ich účinnosť a nízky podiel na celkovom dovoze SR, na ktorý sa vzťahovali, je možné zhodnotiť vplyv ochranných opatrení ako zanedbateľný. Odhaduje sa vo výške 0,02 % dovozu, čo predstavuje približne 100 mil. Sk ročne.

Vladimír Turanský