Len spomienka

Postreh Andreja Pokojného

„V tomto päťročí nami vyplatené mzdy, o ktoré sa obohatil priľahlý strednonitriansky kraj, dosahujú niekoľko miliónové sumy. Miliónové sumy sme vynaložili na zlepšenie stravy našich pracovníkov, na nájomných úľavách a na príspevkoch Baťovmu podpornému spolku, ktorý zasa vyše pol druha milióna vyplatil na podporách. Aj na daniach a príspevkoch obciam sme vyplatili úctyhodné sumy, ktoré idú do desaťmiliónov. To len ako skromný obraz toho, čo všetko náš podnik prinášal v prospech verejného blaha.“ (Výňatok zo „Zpravodaja spolupracovníkov firmy Baťa“ č. 17 - 18 z roku 1944.) Takúto podporu by veru dnešný región Partizánskeho prijal pri súčasnej 20-percentnej nezamestnanosti. „Moje dielo nemôže zaniknúť... budovy, komíny, stroje - tie možno, ale môj systém zostane...,“ povedal vtedy „prognostik“ Tomáš Baťa.