Čo je ženám prirodzené

Úvaha Rudolfy Vallovej

Politológovia už dlhšie deklarujú, že prítomnosť žien v politike prinesie pre spoločnosť niečo, čoho nie sú schopní muži. Čo presne by to malo byť, to nevedeli ani zástupkyne štyroch politických strán, ktoré sa v nedeľu zišli práve o päť minút dvanásť, aby sa zhodli v danej téme. Ukázalo sa len to, že čím vyhranenejšia a jasnejšia je politika danej strany, tým väčšie šance majú ženy sa v tejto politike zviditeľniť, a to práve v oblasti, ktorá je ženám prirodzená, teda v oblasti sociálnej. Veď kto iný by mal prezentovať ochotu pomôcť slabším a nedospelým, ako ženy. Je samozrejmé, že v centre pozornosti je rodina, posilňovaním ktorej spoločnosť môže riešiť množstvo spoločenských problémov, ktoré by neriešené ináč zostali na pleciach parlamentu a vlády. V besede sa ukázalo, že byť sociálne cítiacou a zároveň sociálne spravodlivou je nesmierne ťažké, a to tým viac, čím väčší boj sa zvádza medzi ženskou a mužskou zložkou osobnosti, v tom prípade medzi citom a intelektom.

To potvrdzuje, že žena v politike musí byť nielen dostatočne ženská, teda schopná empatie, ale zároveň aj intelektuálne vyspelá, aby dokázala dostatočne zvážiť vlastný vnútorný rozpor a nebalansovala vo svojich názoroch, ale aby verejnosti presvedčivo argumentovala sociálnu politiku, ktorú prezentuje. Presná argumentácia je dôležitá, pretože sú to práve rastúce výdavky do sociálnej oblasti, ktoré pôsobia proti vyrovnanosti štátneho rozpočtu. Ich rozsah by mal byť pod kontrolou vo všetkých štátoch Európy, pretože sú to práve výdavky do sociálnej oblasti, ktoré oslabujú euro oproti doláru a znevýhodňujú Európu oproti USA, kde má jednotlivec oveľa väčšiu zodpovednosť za svoj život. Práve preto by stálo za úvahu zhodnotiť sociálnu politiku aj prostredníctvom priamych daní. Ich systém, hlavne v prípade dane zo závislej činnosti, je u nás stále veľmi nepružný. Tak ako od januára t. r. umožňuje „odpísať“ investície do podnikania, tak je možné vymyslieť systém, ktorý umožní zvýhodnenie investícií do budovania rodiny. Hoci by tento systém na jednej strane nútil ľudí pracovať, na druhej strane by si pomohli tí, ktorí si vedia pomôcť, ktorí chcú investovať a investujú. Na priamu pomoc zo štátneho rozpočtu by zostali odkázaní skutočne len „ozajstné“ sociálne prípady. Možno, že pri ich riešení by sa ukázalo, ktorá z političiek je zároveň schopná zastať aj funkciu „univerzálnej“ ženy-matky.