Vy ste rebel (2)

Včera sme zverejnili prvú časť záznamu rozhovoru s predsedom Trnavského samosprávneho kraja Ing. Petrom Tomečkom. Končili sme ju úvahou o tom, aký máme vlastne model krajskej, resp. regionálnej samosprávy.

Hd: Jestvuje krajina, v ktorej by bol taký systém samosprávy, ktorý by sa dal použiť v našich podmienkach?

P. Tomeček: Mal sa vybrať jeden model, ktorý by sa tu prezentoval takých osem rokov, a potom by sa vyhodnotil, ako funguje. My to budeme mať zložitejšie, keďže máme takpovediac prototyp vlastného samosprávneho stroja...

Hd: Boli ste sa poučiť či zmúdrieť v Španielsku? Čo jeho samospráva?

P. Tomeček: Po stretnutiach so zástupcami španielskej samosprávy som pochopil jednu základnú vec, že v princípe, ak chce štát robiť reformu verejnej správy, musí ju vnímať v historickom kontexte. Rovnako ako Španieli sme mali vládu jednej strany, a teda tendencie k centralizmu. Pochovať sme ich mohli tak, že by sedemdesiat percent kompetencií prešlo na samosprávu, a potom by sa po určitom čase zhodnotilo, či sa zvládli. Aj v takom Švajčiarsku, ktoré má jednu z najvyspelejších samospráv, sa ďalej posilňujú ich kompetencie.

Hd: Azda nejestvuje centrálna vláda, ktorá by nemala také sklony, ale je otázkou, či ich môže uplatňovať v praktickom živote?

P. Tomeček: Keby bola kontinuita v politike, teda boli v nej tí, čo vyšli zdola, vo väčšine prípadov by si nehoveli v predstavách o svojej dôležitosti. O takej, ktorá sa odvíja od moci vydeľovať - prideľovať financie alebo z centra rozhodovať, kde pôjdu investičné zdroje. Politikov, ktorí nevyjdú zdola, tých nemôže ani len napadnúť, že sa dá fungovať aj lacnejšie ako v tom ich centralistickom hniezde.

Hd: Lebo čosi v živote nepreskočili, ale treba im to nejako pripomínať...

P. Tomeček: My sa k tomu dopracujeme, pretože občan, keď zistí, že z jeho peňazí ide časť aj pre samosprávu, tak sa začne väčšmi zaujímať o veci verejné, ale aj a predovšetkým o to, ako sa peniaze zhodnocujú. Potom sa objaví ako blesk z modrého neba nový rozmer demokracie.

Hd: Len aby sme sa toho dožili, veď dnes máme aj nemáme samosprávu...

P. Tomeček: Taká bola politická vôľa.

Hd: Je to šťastie, že občanovi ani nezíde na rozum, aby pri svojom rozhodovaní sa v tohtoročných parlamentných voľbách rozmýšľal o tom, ako si politické strany počínajú vo sfére, ktorá sa ho najviac týka. Teda v samospráve...

P. Tomeček: Som človekom príkladov. Zaujímavé samosprávy sú severské, kde je taká obava z centralizmu, že aj voľby organizujú samosprávy, a nie štát. Občan viac dôveruje samospráve ako centru, čo je cesta k novým dimenziám demokracie.

Hd: Keď to zhrniem, tak centrálna vláda aj v našom unitárnom štáte by mala byť iba pre vnútornú bezpečnosť, obranu a všetko, čo s ňou priamo aj nepriamo súvisí, pre legislatívu, pre zahraničné vzťahy a metodiku, pre rezorty. A tiež pre centrálne financované investície.

P. Tomeček: Boli by sme voľnejší a slobodnejší.

Hd: Ak čítam, akože medzi riadkami vašich názorov, tak nie ste spokojný s tempom reformy. S tou jej postupnosťou...?

P. Tomeček: Prirodzene. Bol som zvolený za predsedu krajskej samosprávy, ale som zviazaný či limitovaný...

Hd: Nie naveky.

P. Tomeček: Neplačem, ale s tou reformou sme mohli predísť mnohým problémom. Mohli-nemohli, lebo štát je na tom finančne tak, ako je.

Hd: Sklamanie?

P. Tomeček: Nie som sklamaný, ale rozčarovaný z neschopnosti vypraviť jeden seriózny rýchlik. Prechod kompetencií sa v nejednom momente javí ako štátne zbavovanie sa príťaže. Nemáme zákonnú bázu na to, aby sme sa mohli už dnes, o rok, dva či tri správať samosprávne, pokiaľ berieme tento terminus technicus. Akoby išlo len o to, aby de iure bola reforma, trebárs kvôli zapáčeniu sa Európskej komisii.

Hd: Patríte do HZDS, ktoré podľa dnešných preferencií môže zdediť tento stav. Ak by sa tak stalo, aj potom budete reptať?

P. Tomeček: Prečo nie. Reforma je nevyhnutná, ale ozajstná. Táto je pretekom na dlhej trati, ktorá nemá konca. Inde by si také niečo nedovolili. Dúfam, že pochopíte správne, čo poviem. Prejde na nás správa školských zariadení, ale budeme len mostíkom na ich financovanie. Obdobne to platí aj o zdravotníckych zariadeniach. Keď nebudú fungovať podľa predstáv občanov, tak sa ich „hnev“ skôr-neskôr predsa obráti na samosprávu. To je vymyslené centralistami. Rebelujem, to je fakt. Nie je však proti zdravému rozumu spustiť prakticky naraz dve transformačné reformy: privatizáciu zdravotníckych zariadení a ich transformáciu na neziskové organizácie, a zároveň prevod toho majetku na obce a samosprávy krajského typu. Navyše, kto vie definovať, ktoré z nich prejdú na nás k 1. 7.?!

Hd: Čo s tým?

P. Tomeček: Neostáva nič iné, len sa pohnúť. Aj preto, že máme predstavu o tom, ako sa to dá zvládnuť. Musím dodať, že je tu aj faktor času. A my ho nemáme. My sa nemôžeme hrajkať na piesku, pretože v republike sú problémy, o ktorých sa vo väčšine štátov EÚ ani len nesníva. Je tu predsa 540- až 550-tisíc nezamestnaných a príde čas, keď ich niekto „hodí“ na hlavu samospráve... V našom kraji je 17-percentná miera nezamestnanosti. A samospráva nemá nateraz šancu ovplyvňovať správanie sa podnikateľskej sféry či možných investorov zo zahraničia.

Hd: Budete rebelom ešte tri roky a osem mesiacov.

P. Tomeček: Je to nevďačná pozícia, ale, ak má človek vzťah k tomuto štátu a k svojmu regiónu, a je na tejto pozícii, tak sa musí postaviť do pozície rebela. Ak by som sa nepostavil do pozície rebela, tak by som sa musel vzdať funkcie, pretože nešiel som do tej funkcie preto, aby som funkciu mal, ale preto, aby som dokázal, že samosprávy a regióny sú schopné efektívnejšie využívať finančné prostriedky a efektívnejšie zhodnotiť mozgový potenciál tých ľudí, ktorí sú v týchto regiónoch.

Hd: Je to vyznanie?

P. Tomeček: Takmer. Sme tu doma, a ten by mal byť čo najlepší. Máme totiž na viac a neostáva nám nič iné, len naprávať, teda, aby bola reforma reformou. Centralizmus z dielne politických strán, to je tá hrôza. Majte v kompetencii kultúru, ale financie bude dávať aj rezort kultúry. Hoci aj na národnostnú kultúru. Má to logiku? Nemá, ale je to

Hd: O priemyselných parkoch by ste mali rozhodovať vy?

P. Tomeček: Bohužiaľ, priemyselné parky patria pod obce a mestá. To znamená, že aj v regióne alebo v tomto samosprávnom kraji budeme veľmi ťažko ovplyvňovať investorov. Ďalej je tu zákon 92 o privatizácii. Všetky regionálne podniky, ako sú SAD, Vodárne a kanalizácie, energetické atď. by mali prejsť bezodplatným prevodom na mestá a obce, ale rozbije sa ich akcionárska štruktúra, nikdy sa to nezjednotí a napokon starostovia, resp. primátori nemajú spravidla regionálny pohľad. Sú to lokálpatrioti. Čiže, aj v tomto prípade bola potrebná zmena, o ktorú som žiadal ministra Ľ. Haracha. Chcel som dostať do zákona jednu vetu, že je možný bezodplatný prevod na vyššie územné celky. Povedal mi, že by to bol dlhý legislatívny proces. Mňa nezaujíma, aký by to bol dlhý legislatívny proces, ale, ak by tam také ustanovenie bolo, či by ho táto vláda bola schopná využiť. Povedali mi, že akciové spoločnosti alebo podniky sú pripravené a pred rozhodnutím. No, ale keď si má štát ponechať 51 percent alebo 49, je to problém, aby dal 14 alebo takých 17 percent pre samosprávu? Nie preto, aby sme ich mali, ale preto, aby sme videli do ekonomiky týchto firiem, aby sme sa s nimi vedeli dohodnúť na tom, čo je pre región a pre nich dôležité.

Hd: Aká je vaša životná kariéra?

P. Tomeček: Tento rok budem mať v decembri 41 rokov. Absolvoval som inžinierske štúdium na Stavebnej fakulte SVŠT (STÚ) v rokoch 1980 - 1984. Poviem tak, profesijná kariéra začala v roku 1985, keď som sa vrátil zo základnej vojenskej služby a nastúpil som na generálne riaditeľstvo Tatrasklo v Trnave. Mal som šťastie, že ma tam prijali, lebo už-už by okienko energetik zrušili. Nastúpil som ako energetik bez praxe, bez členstva v politickej strane a bol som o pätnásť rokov mladší ako všetci zamestnanci generálneho riaditeľstva Tatrasklo. V tejto funkcii som vydržal štyri a pol roka. V roku 1990 som vyhral konkurz na riaditeľa podniku bytového hospodárstva v Trnave, ktorý obhospodaroval 7000 bytov so 450 zamestnancami. Vykurovali sme 13-tisíc bytov. Po dvoch rokoch som odišiel do funkcie riaditeľa sekretariátu ministra pre správu a privatizáciu národného majetku. V roku 1992 som bol zvolený za poslanca NR SR a o dva roky sa táto kariéra skončila. Inicioval som vznik Výboru pre privatizáciu... Potom som pôsobil štyri roky na FNM SR a v jeseni 1998 som sa stal riaditeľom ŽOS Trade, s. r. o., v Trnave. Bol som aj mestským poslancom a členom mestskej rady. Ženatý som prvýkrát a plných jedenásť rokov.

Hd: Keď sa nezačne reforma do roka-dvoch, odídete z funkcie?

P. Tomeček: Myslím, že nie, lebo opäť si pomôžem príkladom. Dve žaby, keď padli do pohára s mliekom, tak jedna povedala, že sa z neho nedostane a utopila sa. Tá druhá toľko skákala, až z toho mlieka urobila maslo a vyliezla skokom. Čiže, myslím si, že ak sú dobré myšlienky, tak chuť a vytrvalosť zmôže zázrak aj tu na Slovensku. Mám chuť aj vytrvalosť, tak prečo myslieť napriek súčasnému stavu na to, že to nevyjde.

Peter Kasalovský