Prečo sa stráca

Riaditeľ observatória v kanadskom Sudbury Art McDonald prekvapil prednedávnom odbornú verejnosť informáciou, že veľké množstvo neutrín, ktoré prichádzajú na Zem zo Slnka, sa počas svojej cesty mení. „Kanadským vedcom sa podarilo po 40 rokoch vyriešiť problém solárnych neutrín. Nedokázal sa však predpoklad fyzikov, že existenciu záhadnej tmavej hmoty vo vesmíre možno vysvetliť práve pomocou neutrín,“ povedal astrofyzik Heinz Oberhummer z Technickej univerzity vo Viedni. Neutrína sú najčastejšie sa vyskytujúce elementárne častice, ktoré vznikajú v obrovských množstvách v normálne plápolajúcich hviezdach, ale aj počas ich explózií (tzv. supernovy) a bez prekážok prenikajú cez akúkoľvek hmotu.

Počet neutrín, ktoré prichádzajú z nášho Slnka, možno síce vyrátať, nemožno ich však bezprostredne pozorovať. Aj nepriamo sa prejavujú len veľmi zriedkavo - pokiaľ sa počas svojej cesty stretnú s inými časticami, vznikne svetelný efekt v podobe záblesku nazvaný Čerenkovovo žiarenie.

Vedcom sa podarilo doteraz vypátrať len tretinu neutrín, ktoré poslalo na Zem Slnko, ostatné dve tretiny museli zmeniť svoj charakter. Túto skutočnosť, ktorú kanadskí vedci teraz potvrdili a vysvetlili, objavili už japonskí astrofyzici v Super-Kamiokande - osobitnom podzemnom laboratóriu na sledovanie neutrín. Kanadskí experti však obohatili vedecké poznanie ešte o jednu skutočnosť: podľa ich prepočtov môžu neutrína tvoriť maximálne jedno percento tajomnej tmavej hmoty, z ktorej sa skladá viac ako 90 percent vesmíru. Jej zloženie zostáva teda aj naďalej záhadou. Neutrína majú pre život na Zemi zásadný význam - spomaľujú totiž spaľovanie nášho Slnka. Bez neutrín by naša planéta nezískala 4,5 miliardy rokov na vznik a vývoj všetkých foriem pozemského života.

(TASR)