Guvernér vidí ďalej ako vláda

Hrozby narastajúceho deficitu rozpočet nemôže ignorovať

V niektorých slovenských médiách neutíchajú špekulácie o „hrozbe“ menovej krízy a devalvácii koruny. Ustavične sa objavujú nové interpretácie makroekonomických ukazovateľov, krokov Národnej banky Slovenska alebo výrokov jej guvernéra. Práve toto sú okolnosti, ktoré nás nútia vrátiť sa k tejto, pre nás už pôvodne uzavretej téme. Znova si teda položíme otázku, či sú obavy z menovej krízy a devalvácie koruny na Slovensku vôbec opodstatnené a čo môžeme v najbližšej budúcnosti očakávať.

Udalosťou posledných dní bolo jednoznačne zvýšenie kľúčovej úrokovej sadzby centrálnou bankou o 50 bázických bodov na 8,25 percenta. Pozadie tohto rozhodnutia nie je jednoznačné, hoci mnohí odborníci sa domnievajú, že ide o „súkromnú vojnu“ centrálnej banky so slovenskou vládou. Národná banka Slovenska (NBS) sa pravdepodobne týmto spôsobom snaží vyvíjať tlak na vládu, ktorá by mala presadiť úsporné opatrenia vedúce k zníženiu deficitu štátneho rozpočtu a bežného účtu platobnej bilancie. Zvýšenie úrokov totiž predraží finančné prostriedky získavané vládou prostredníctvom emisií štátnych dlhopisov a bude ju nútiť krátiť výdavky. Je to však dôvod na oživenie prízraku menovej krízy?

Rozhodne nie. Okrem mnohých iných efektov prilákajú vyššie úroky aj špekulatívne investície, čo povedie slovenskú korunu k čiastočnému posilneniu. Vzhľadom na charakter týchto investícii však pôjde iba o dočasné posilnenie výmenného kurzu, ktoré zmizne spolu so špekulantmi a koruna sa opäť ustáli v okolí pôvodnej hodnoty. Vedľajším efektom očakávaného rastu koruny však bude pravdepodobne zhoršenie obchodnej bilancie, keď silnejšia domáca mena predraží výrobky slovenských exportérov a pomôže k zníženiu vývozu. Hoci by išlo iba o dočasný vývoj, rozhodne by už aj tak vysokému deficitu obchodnej bilancie neprospel. V tomto bode by bolo vhodné uviesť výrok guvernéra NBS Mariána Juska, podľa ktorého môžu vzniknúť tlaky na znehodnotenie domácej meny. Aj napriek skutočnosti, že niektoré médiá si komentár samotného guvernéra interpretovali ako potvrdenie „hrozby“ menovej krízy alebo možnej devalvácie, existujú aj iné, aj keď nie natoľko jednoduché motívy. Vychádzajúc z predpokladu, že vyššie sadzby prilákajú špekulatívne investície vedúce k dočasnému posilneniu koruny a poklesu exportu, môže ísť o nadčasovú slovnú intervenciu centrálnej banky v snahe zabrániť práve takémuto vývoju.

NBS však nie je alfou a omegou vývoja kurzu slovenskej koruny. Jej úlohy a možnosti sú iba limitované. Na rozdiel od krajín postihnutých menovou krízou nie je kurz slovenskej koruny pevne viazaný na inú svetovú menu, ale voľne plávajúci. Situácia v bankovom sektore je stabilná, reformy napredujú, privatizácia štátnych podnikov pokračuje, prílev zahraničných investícií pretrváva a prognózy vývoja makroekonomických ukazovateľov sú priaznivé. Aj napriek tomu, že sa výraznejšie oslabenie domácej meny nedá vylúčiť, neexistuje žiadny reálny dôvod pre obavy z devalvácie alebo krízy. Príležitostné fluktuácie výmenných kurzov napokon nie sú v reformných krajinách žiadnou neznámou.

Martin Peterčák