Komplexný máj

Na začiatku to bolo úplne jednoduché. Veď čo je prirodzenejšie, ako osláviť koniec zimy a návrat slnka či úrodnosť pôdy, ako to robili v pohanskej Európe. Tiež nie je ťažké vysvetliť, prečo dedinské hody vychádzali práve na prelom apríla a mája. Je to vecou počasia.

Až také komplikované to nebolo, ani keď sa do všetkého zamontovali ľavicové hnutia. Na jednej strane stáli robotníci bojujúci za uzákonenie osemhodinového pracovného času, na druhej vlastníci tovární, pre ktorých by takýto krok znamenal zvýšenie výdavkov a nižšie zisky. Jedni demonštrovali, druhí zo zákulisia ovládali štátne orgány moci. No a 1. mája 1886 v Chicagu potiekla krv a dátum sa ešte raz stal historickým. Nebola to náhoda. Veď kedy budeš demonštrovať - počas letných horúčav, jesenných dažďov či zimných mrazov? Nie. Jar plná energie a nádeje je na uličné manifestácie ako stvorená.

Skutočná zamotanosť sa dostavila až neskôr. Prišli veľké víťazstvá a porážky, vzostupy a pády, megalománia a zavrhovanie. Prišli aj paradoxy: sviatok práce sa oslavuje všade vo svete, nie však aj v krajine svojho vzniku - Spojených štátov amerických. No a dnes máme situáciu, že najväčšiu pozornosť vo svete púta parížska prvomájová demonštrácia, na ktorej budú účastníci protestovať proti prezidentskému kandidátovi extrémnej pravice, lebo v demokratických a pluralitných voľbách získal príliš veľa hlasov. V ostatných krajinách sú pracujúci rozptýlení medzi pokusmi o politický boj a vôňou pečeného mäsa pripomínajúcou oslavy zašlých časov, medzi nostalgiou po stratenej mladosti či sociálnych istotách a úplnou letargiou.

Navyše v dôsledku globálneho otepľovania nedokážu presne určiť, kedy sa končí zima a kde sa začína leto.

Rastislav Boldocký